Lokalita (Zámok Topoľčianky):
Nie je vôbec nadnesené nazývať Zámok Topoľčianky pýchou a klenotom spomedzi historických objektov západného Slovenska. Nájdeme ho v centre stretu troch významných geomorfologických oblastí, akými sú úrodná Podunajská nížina, kryštalické pohorie Tribeč a vulkanický Pohronský Inovec. Anglický Zámocký park ktorým je obklopený, je zároveň vstupom do hôr stredného Slovenska. Táto strategická lokalita mu bezpochyby zabezpečila jeho zachovanie v pôvodnej podobe až do dnešných dní. Aká je ale jeho daľšia budúcnosť?
Príbeh:
Zámok Topoľčianky bol miestom kde som pracoval takmer 15 rokov ako nočný recepčný. Mojou pracovnou dobou bola noc. Okrem iných dôležitých vecí mi táto práca dávala dostatok priestoru na to aby mohli vzniknúť Požitavské fotografie, ktoré si práve prezeráte.
Keď však noc výrazne pokročila a ubytovaný hostia sa všetci uložili spať, tak na nádvori Zámku zavládol zvláštny pokoj. Nebolo nijak zložité uskutočniť nápad výstupu na strechu a pozrieť si spiace nočné Topoľčianky uprostred pracovného týždňa. Stačilo zobrať správne klúče a vystúpať po kamennom schodišti na poval, kde sa dalo otvoriť strešné okno a po rebríku vyjsť na strechu Zámku.
Byť na streche Zámku znamenalo byť tak trochu nad vecou. Zámok si vždy v noci žil svojim vlastným životom. Deň však vždy priniesol so sebou aj personál s ktorým príchodom sa všetká táto atmosféra rozplynula v sieti faloši. Nebolo ničím neobvyklým počuť niektorých zamestnancov sa vyjadrovať rôzne neúctivým spôsôbom o druhých. A na daľší deň ich spolu vidieť kávičkovať a tváriť sa ako najlepší priatelia.
Faloš, neúcta k histórii, rodinkárstvo a ochota nechať si vŕtať do kolena len aby si každý udržal svoje „teplé“ aj keď málo platené miestečko – tak možno opísať dnešný Zámok v Topoľčiankach.
Vždy sa ale dalo vystúpať na strechu a byť nad vecou….
