Lokalita (Vtáčnik):
Vrch Vtáčnik s nadmorskou výškou 1 345,8 m. n. m. je najvyšším vrchom vulkanického pohoria Vtáčnik. Nachádza sa v podcelku Vysoký Vtáčnik, na jeho hlavnom hrebeni. Pohorie patrí do povodia Nitry a Hrona s rozhlohou 9619,09 ha
Príbeh:
Výstup na najvyšší vrch pohoria Vtáčnik bol na dobu, v ktorej sa uskutočnil pre mňa veľkou vecou. Bolo to v časoch keď jediným dostupným dopravným prostriedkom bol okrem bicyklu jedine autobus. A tých príliš veľa nikdy nepremávalo. O to viac si tento výlet cením.
Vtáčnik bol v tom čase pre mňa nedostupnou lokalitou, ktorú som vždy ako prvú so zvedavosťou skúmal v mape, keď som sa zaujímal o miesta za pomyselnou hranicou , ktorú som doposiaľ neprekročil. Vždy pôsobil divoko a nespútane a kolovali o ňom príbehy ako o pohorí v ktorom žijú okrem medveďou aj vlci.
Dostať sa na Vtáčnik zo Zlatých Moraviec však nebolo vôbec jednoduché. Samozrejme, dalo sa sadnúť na bicykel a vyraziť na celodennú cyklotúru ale mojim cieľom nebolo prejsť narýchlo celým pohorím. Chcel som si svoj prvý výstup na túto tajomnú horu vychutnať naplno so všetkým čo k tomu patrí. A okrem toho bola zima v svojej plnej sile a nedalo sa vôbec predpokladať, že by mala poľaviť- čo mi nijak neprekážalo. Jedinou možnosťou ostával preto autobus.
Príprava
Dostať sa do Obce Kľak, ktorá bola pre prvú návštevu ideálnym východiskovým miestom, vyžadovalo prestup medzi autobusmi. Spoj smerujúci do Banskej Bystrice, so zastavením v mestečku Žarnovica, vyrážal zo Zlatých Moraviec o 03:30 nad ránom a preto bolo nevyhnutné skoré vstávanie. Vidina celodenného pobytu vo Vtáčniku však bola dostatočnou motiváciou. Zo Žarnovice by bolo potrebné prestúpiť na miestny spoj, ktorý by ma doviezol do obci Kľak, odkiaľ už stačilo len vyraziť.
Na ceste
Bolo mrazivé ráno s extrémne nízkou teplotou, ktorá sa ešte viac znižovala so stúpajúcou nadmorskou výškou, ktorú som dosahoval výstupom na najvyšší vrchol pohoria. Pomerne dlhú dobu som putoval po tme až pokiaľ sa opatrne nerozvidnelo. Počasie výrazne nemenilo charakter a celý deň bola hora v zovretí oceľových zimných mračien. Ako som stúpal vyššie tak pribúdala hmla, ktorá vďaka nízkym teplotám zamŕzala na všetkom. Vrchol pohoria – vrch Vtáčnik preto pôsobil skutočne rozprávkovým dojmom ale vďaka hmle s nulovým výhľadom, čo mi však vôbec neprekážalo.
Pre cestu späť som sa rozhodol zvoliť prechod hlavným hrebeňom až po Rúbaný vrch, z ktorého sa dalo po žltej turistickej trase zísť do obce Ostrý Grúň. Nezabudnuteľne pôsobila aj Kláštorná skala, celá pokrytá námrazou a otvor v nej v tvare kríža. Pri schádzaní z hrebeňa sa otvárali úžasné zimné pohľady do divokých a na pohľad nedostupných miest tohto pohoria. Nízke teploty, ktoré sa popoludní ešte znížili boli v kombinácii s padajúcou hmlou nekompromisné a pokryli ľadom celý objektív fotoaparátu. Dokumentovať túto zimnú krásu sa už kvôli tomu nedalo ale obrazy krajiny mi v pamäti ostali dodnes a stále cítim tu zvláštnu divokú atmosféru naplno sršiacu z tejto majestátnej hory.
