Kategória „Človek Obrazov“ je jednou z hlavných tematických sérií na stránke Požitavské Fotografie (Matej Petruf), popri GPS Trasách, Pohronskom Inovci, Environmentálnej výchove a Rybárstve.
Ide o fotografickú a literárnu sériu so silným autobiografickým a úvahovým charakterom.
Základná myšlienka: Séria dokumentuje človeka (samotného autora, resp. jeho alter ego) v kontexte krajiny, cestovania a osobných reflexií. Názov evokuje človeka ako pozorovateľa a tvorcu vizuálnych záznamov (obrazov).
Charakteristika príspevkov: Na rozdiel od čisto topografických fotogalérií, príspevky v tejto kategórii sú často sprevádzané dlhšími textami a úvahami o:
Cestovaní a pohybe krajinou (autobus, bicykel).
Vplyve počasia a atmosfér na psychiku.
Plánoch na cesty a spoznávanie regiónu.
Geografia: Hoci sa zameriava na Požitavie a okolité pohoria, Človek Obrazov sa často odohráva na hraniciach dedín, ciest a menej frekventovaných miest (napr. Beladická hranica, Čerešňový most).
Prvé zmienky: V archíve sa táto tematika objavuje už v roku 2007 v príspevkoch, ako napríklad „23/2007. Človek obrazov“ alebo „55/2007. Slovenské diely… Neverický obraz (Človek Obrazov)“.
Konsolidácia: Ako samostatná a rozvíjaná séria sa stala súčasťou archívu v neskorších rokoch (napr. 2008, 2018 a pokračuje dodnes).
Kategória „Človek Obrazov“ je zároveň jednou z pripravovaných kníh autora Mateja Petrufa, čo potvrdzuje jej dôležitosť a rozsiahle spracovanie.
Znovu začalo pršať. Taživé jarné oceľové mračná sa objavili celkom nečakane nad rozľahlým údolím medzi dvoma horami. Krajinou meandrovala rieka, ktorej hladina sa prestala náhle zrkadliť. Všetko sa to dalo sledovať z pohodlia autobusu, ktorý smeroval na juh – von z hôr. Sklá na jeho oknách sa však postupne zahmlili a z ich vonkajšej strany […]
Dlhoočakávané ráno prišlo náhle. Malo podobu zlatého svetla z vychádzajúceho slnka, ktoré dopadalo na orosené listy briez. Rozvinulo sa tak v ďalší deň až slnko pohladilo svojimi životodárnymi lúčmi náš kraj. Všetko nasvedčovalo tomu, že je pred nami pekný letný deň, ako sa neskôr aj ukázalo. Pohľad na stromy ukrýval v sebe celý zložitý mikrosvet
II. Čerešňový most Čítať viac »
Urobil som pár krokov a opustil príjemné zátišie tvorené pobrežnou vegetáciou Čerešňového potoka. Dalo sa pozorovať, že cesta pokračovala ďalej a dvíhala sa do kopca k akémusi pozostatku lesa, uprostred ktorého stál stožiar väčších rozmerov. Po oboch stranách, kam len oko dovidí sa rozprestierali polia s poľnohospodárskymi plodinami, siahajúcimi povyše kolien. Zlaté Moravce som stratil
III. Vysielač na vrchu Čakýň Čítať viac »
IV. Beladická hranica Prišiel som ku križovatke, ktorá rozdelovala dedinu na viacero ulíc. Vedľa mňa pretekal menší potôčik s názvom Čakýň, ktorý niesol rovnomenné pomenovanie ako vrch, z ktorého som sa práve spustil. Jeho koryto bolo v týchto miestach umelo odklonené tak, aby výustil do potoka Drevenica, pretekajúceho len pár metrov západne odtialto. V období väčších súch
IV. Beladická hranica Čítať viac »
Vietor ohýbal trávy do ktorých som sa usadil v príjemnom dopoludnajšom tieni, dopadajúcom z aleji povedľa cesty. Jedlo chutilo úžasne, to veru hej. A bolo aj zaslúžené. Prešiel som už predsa značnú vzdialenosť. Konečne som mal čas popremýšľať nad tým, čo ďalej. Rozhodol som sa, že práve teraz prišiel ten správny okamih na to, aby
V. Latrína pri chatke Čítať viac »
