Napísať článok o skupine vrchov z juhovýchodných svahov Pohronského Inovca je tak trochu výzvou. Len málo miest z môjho rodného kraja tak dlho unikalo mojej pozornosti, ako táto malá a prekrásna časť tohto pohoria.
Lesná krajina je tu znovu iná. Od vrcholu pohoria (vrch Veľký Inovec) je prebrázdená zaujímavými hrebeňmi jednotlivých vrchov. Svahy klesajú strmo do hlbokých a divokých dolín. V krajine už cítiť väčší vplyv Pohronia. Čím ďalej na východ, tak tým vplyv rieky Žitavy slabne. Bezprostredne susediacu oblasť s riekou Hron už možno pokladať za pravú horskú oblasť Slovenska.
Juhovýchodné svahy sopečného pohoria Pohronský Inovec tvoria tieto vrchy:
-Krstý diel (660 m.n.m.)
-Stavanský vrch (Bariny)
-Hrebeňova hora ((Kamlich) 547,5m.n.m.)
-Drevený kôň ((Pri obrázku) 556,1m.n.m)
-Pavlíkov vŕšok, Jama, Roveň, Vysoké drevo,
-Inovecká Huta
-Klíča (434 m.n.m.)
-Čaračín (718,6 m.n.m.)
-Suchá Bukovina (602,6 m.n.m.)
-Úkolné (377,6m.n.m.)
-Antalov vrch
-Baničová
-Ostrovičná (468,7 m.n.m.)
-Horné Rovienky (462 m.n.m.)
-Šibeničný vrch
Mapa približnéh…
3.1. Krstý diel
Krstý diel je majestátny horský hrebeň, plynule nadväzujúci na južné svahy vrchu Veľký Inovec (časť Válovy). Jeho západne svahy hraničiace s Bukovskou dolinou sú zalesnené, na rozdiel od východných svahov tohto vrchu, ktoré sú postihnuté polomom (90-te roky minulého storočia). Kalamitou postihnuté svahy klesajú k veľmi zaujímavej Pánovej doline s pretekajúcou horskou bystrinou – Kalinovým potokom. Pramení približne 500 m východne od vrcholu Veľkého Inovca. Tečie smerom na juh (súvisle s Pánovou dolinou) a pod Krstým dielom (v katastri obce Tekovské Nemce) sa spája s Inoveckým (Bukovská dolina) a Nemčianskym (dolina Roskovice) potokom. Neskôr nesie názov Tekovský potok a v blízkosti obce Hronský Beňadik sa vlieva do rieky Hron. Na základe toho, do ktorej rieky spadajú jednotlivé potoky (či už ide o rieku Žitavu alebo Hron) Pohronského Inovca možno vidieť, ktorá oblasť tohto pohoria patrí viac k Pohroniu ako k nám, do Požitavia. Veľmi zhruba sa dá povedať, že je to práve Čertova dolina medzi Kapitulskou horou a vrchom Botkov.
Hrebeň vrchu Krstý diel od juhu strmo stúpa až k jeho južnému vrcholu. Hrebeňovka umožňuje zaujímavé pohľady na takmer celé juhovýchodné svahy tohto pohoria. Až pri pohľade z tohto vrchu si môžme uvedomiť rozľahlosť a divokosť tejto oblasti. Lesy sú tu husté a bez väčšieho osídlenia. Na rozdiel od juhozápadnej oblasti, je táto časť zreteľnejšie rozčlenená a to najmä hlbokými a zabudnutými dolinami. V pozadí sa ako monument dvíhajú južné svahy Štiavnických vrchov s majestátnym vrchom Priesil nad obcou Tekovská Breznica, či vrchom Sitno.
Časť Krstého dielu je od jeho severného vrcholu smerom k Veľkému Inovcu (časť Válovy) už zalesnená, s množstvom zaujímavých kamenných útvarov nachádzajúcich sa na tomto hrebeni. Mnohé sú naozaj zaujímavé a pri návšteve tohto vrchu vo Vás určite zanechajú nezabudnuteľný dojem.
Záverečný úsek Pánovej doliny poskytuje taktiež veľmi hodnotné výhľady na okolitú krajinu. Ide o výhľady smerom na juh, na začiatok Hronskej Pahorkatiny. Zaujímavý je najmä pohľad na VN Veľké Kozmálovce a meandrujúcu rieku Hron v Slovenskej bráne.
Pri návšteve vrchu Veľký Inovec od jeho južnej strany odporúčam pre výstup na tento krásny vrch zvoliť skôr Pánovu dolinu, než Bukovskú. Aj keď sa síce jedná o dlhšiu trasu, poskytuje viac zaujímavostí ako Bukovská dolina s turistickým značením. Trasa cez hrebeňovku je už náročnejšia a taktiež sa riskuje stret s diviakom či výstrelom z poľovačky.
Vrch Krstý diel možno považovať za jeden z najmohutnejších vrchov tejto krásne a zabudnutej oblasti.
Pohľad z odlesn…
Pohľad z vrchu …
Pohľad z vrchu …
Skalné útvary n…
Lúka pod Veľkým…
Skala Stavanské…
Severný vrchol …
Výhľad zo sever…
výhľad zo sever…
3.2.Stavanský vrch
Ešte pred napísaním kapitoly o Stavanskom vrchu je dôležité spomenúť jedno dôležité miesto. Ide o križovatky ciest na lúke nachádzajúcej sa východne od vrchu Veľký Inovec. Pokiaľ pokračujeme po turistickom (červenom) značení (smerom do mestečka Nová Baňa), z vrcholu pohoria najprv zídeme cez malú lúku pod týmto vrchom. Cesta ďalej vedie úzkym pásom lesa na ďalšiu lúku až k spomínanému dôležitému miestu. Toto miesto je dôležitým východiskovým bodom pre turistické vychádzky do juhovýchodnej oblasti tohto pohoria. Dá sa odtiaľto napojiť na hrebeňovku Krsteho dielu alebo Stavanského vrchu. Najmä hrebeňovka Stavanského vrchu je z tohto pohľadu zaujímavá, nakoľko sa rozvetvuje až k východnej hranici tohto pohoria. Pri dôkladnom naplánovaní si trasy cez túto oblasť (z východiskom od lúky pod Veľkým Inovcom) sa dá uskutočniť plnohodnotný celodenný výlet juhovýchodnými svahmi Pohronského Inovca.
Stavanský vrch je rozsiahli hrebeň s dvoma hlavnými vrcholmi (hl. vrchol Stavanského vrchu a južný vrchol Bariny). Ak by sme išli viac do detailov, tak na hrebeni tohto vrchu sa nachádzajú ešte ďalšie bezmenné vrcholce. Hrebeň je situovaný takmer rovnobežne s Krstým dielom. Je kamenistý, s výhľadmi na okolitú krajinu. Ide o výhľady najmä na východ a sú podobné s výhľadmi z Krstého dielu.
V severnej časti tohto vrchu (na hranici hrebeňa Stavanského vrchu a spomínanej lúky pod Veľkým Inovcom) sa nachádza skalný útvar väčších rozmerov. Aj keď to s istotou nemôžem potvrdiť, je táto skala určite jedna z najväčších v celom pohorí Pohronského Inovca. Nachádza sa na severovýchodnom svahu tohto vrchu. Jej mohutnosť si najlepšie uvedomiť pri pohľade na ňu zospodu. Z jej vrcholu je zas prekrásny výhľad na hrebene vrchov Čaračín, Suchej Bukoviny a vrchu Úkolné. Snáď už ani niet krajšieho výhľadu na juhovýchodnú oblasť Pohronského Inovca ako z tejto skaly Stavanského vrchu.
Hrebeň je ďalej kamenistý. V časti Bariny sa nachádzajú ďalšie kamenné útvary s krásnymi výhľadmi, ale už ani z ďaleka nie takými, ako zo spomínanej skaly Stavanského vrchu.
Z pohľadu stavby pohoria je časť Bariny dôležitým bodom. Hrebeň Stavanského vrchu sa tu rozvetvuje na dve časti (vrch Hrebeňová hora a Drevený kôň ), ktorá sa ďalej bohato vetví na sieť pomerne malých a nevýrazných vrchov (Pavlíkov vŕšok, Jama, Roveň, Čaračín – Vysoké drevo, Úkolné) nachádzajúcich sa pri obci Hronský Beňadik. O týchto vrchoch však až v ďalších kapitolách
3.3.Hrebeňova hora
Jedná sa o výrazný vrch juhovýchodných svahov Pohronského Inovca, viditeľný už odďaleka. Je akousi dominantou pri pohľade na pohorie z juhu. Tento vrch predstavuje zároveň aj vstupnú bránu do tejto časti pohoria od južne položených oblastí, ako sú obce Čaradice, Tekovské Nemce či Hronský Beňadik.
Hrebeňová hora od juhu strmo stúpa až k výraznému vrcholu s výhľadmi, ako na Pánovu dolinu na západe, tak aj na panorámu krajiny smerom na severovýchod. Vrchol je kamenistý, s pomerne úzkym hrebeňom. Ak pokračujeme po hrebeni na sever, naskytujú sa nám skutočne pozoruhodné výhľady na jednotlivé vrchy tejto oblasti. Ide o výhľady na severovýchod a odkrývajú majestátnosť tohto krásneho územia. Ďalej sa hrebeňom dostaneme až na rázcestie k Stavanskému vrchu a vrchu Drevený kôň.
Pohľad z hrebeň…
Skalný útvar na…
Pohľad z vrchu …
Výhľad z vrchol…
Výhľad zo sever…
Pohľad z doliny…
3.4. Drevený kôň
Za dominantnú sústavu hrebeňov juhovýchodnej oblasti pohoria Pohronský Inovec možno považovať spomínanú trojicu vrchov, ktorú dokresľuje práve vrch Drevený kôň (nazývaný aj vrch Pri obrázku). Masívny hrebeň Krstého dielu, spoločne s hrebeňom Stavanského vrchu (ktorý sa južnejšie člení na Hrebeňovú horu a Dreveného koňa) je zaujímavou a zabudnutou oblasťou, skrývajúcou množstvo pozoruhodných miest.
Drevený kôň je posledným zo skupiny vrchov tohto zaujímavého podcelku. Jeho východné svahy hraničia so zaujímavou dolinou Jaklova jama, o ktorej si však povieme až neskôr. Za pozornosť stoja aj výhľady z jeho južných svahov na krajinu rozprestierajúcej sa Hronskej pahorkatiny. Jeho severné svahy (Salajka) sú značne odlesnené, s výhľadmi na Inoveckú hutu. Aj keď je vrch Drevený kôň pomerne zabudnutým a málo navštevovaným vrchom, určite si zaslúži svoju pozornosť.
3.5. Inovecká huta
Vrch Inovecká huta je nevýrazný vrch s tromi vrcholmi a veľmi zaujímavou prírodnou scenériou. Pri putovaním divokým územím juhovýchodnej oblasti Pohronského Inovca sa tu dostávame k zaujímavému ľudskému osídleniu, priamo v srdci pohoria. Toto osídlenie s totožným názvom je veľmi zaujímavým a jedinečným miestom. O niečo južnejšie sa nachádza sad Hangajka, ktorý krásne dopĺňa výsledný obraz tejto krajiny, čím toto miesto pôsobí nezameniteľným dojmom. Máloktoré človekom obývané miesto tak krásne zapadá do scenérie lesnej krajiny, ako práve Inovecká huta.
Sad Hangajka ju…
Lavička na Inov…
Inovecká huta
Krmelec na vrch…
Lúky pod vrcho…
Les na Pavlíkov…
3.6. Pavlíkov vŕšok, Jama, Roveň, Vysoké drevo
Ako bolo už vyššie spomínané, hrebeň Stavanského vrchu sa člení na Hrebeňovú horu a vrch Drevený kôň. Dalo by sa povedať, že členenie pokračuje ešte ďalej a Drevený kôň sa rozvetvuje na skupinu málo výrazných vrchov plynule prechádzajúcich až k hranici tohto pohoria. Jedná sa o pomerne nezaujímavé vrchy nízkej nadmorskej výšky bez výraznejších zaujímavostí. Od juhu sú ohraničené rýchlostnou cestou. Ako zaujímavosť však možno spomenúť bohatú vodnú sieť prameniacu v tejto oblasti. Celkovo sa tu nachádza osem prameňov, ktoré sa formujú do dvoch krátkych potokov ústiacich do rieky Hron v Slovenskej bráne. Za pozornosť stoja aj zaujímavé lúky pod južnou hranicou tejto skupiny vrchov.
3.7.Klíča
Vrch Klíča je zaujímavým vrchom nachádzajúcim sa v oblasti Slovenskej bráni. Aj keď patrí skôr do oblasti Hronskej pahorkatiny, zaradím ho do tohto článku. Vrchol tohto vrchu je prírodnou rezerváciou (vyhlásenou v roku 1973). Cieľom jej vyhlásenia je ochrana vzácnych teplomilných spoločenstiev flóry a fauny viazanej na toto územie. Nachádza sa v blízkosti malebnej obce Hronský Beňadik, známej predovšetkým kláštorom na vrchu Háj. Strmé východné svahy tohto vrchu poskytujú celkom zaujímavé pohľady na Slovenskú bránu s majestátnou riekou Hron. Celkovo sa však jedná o veľmi zaujímavú oblasť, ktorá ponúka krásne miesta a dokonalé prírodné scenérie.
JUHOVÝCHODNÉ SVAHY – pokračovanie
3.8. Úkolné
Výnimočná geografická poloha tohto vrchu bezpochyby stála za jeho dôležitým strategickým významom v minulosti. Pri širšom pohľade do mapy (alebo pri vizuálnej predstave našej krajiny) vystupujú do popredia zaujímavé skutočnosti, ktoré mali v minulosti určite veľký vplyv na život v tomto regióne. Každý, kto sa zaujíma o históriu nášho kraja, určite nepochybuje o význame oblasti hraničiacej s týmto vrchom – Slovenskej brány. V časoch, keď naša krajina nebola až v takej miere poznačená rozvojom priemyslu, musela byť Slovenská brána aj s celou Pohronskou dolinou jedným z najkrajších miest Slovenska. Pri ceste autom, či autobusom do Banskej Bystrice sa dá veľmi ľahko predstaviť, aká musela byť táto takmer 100 kilometrov dlhá dolina prekrásna. Dnes, na konci roku 2012 si môžeme už iba predstavovať ako majestátna Slovenská rieka Hron pumpovala život do okolitej krajiny, tak ako tepny v našom zložitom ľudskom tele. Bohatá rozmanitosť viazaná na tento ekosystém zaiste patrila k najväčším klenotom Slovenska. Okrem tohto pohľadu mala táto oblasť aj obrovský strategický význam. Slovenská brána bola doslova vstupom do Slovenska, čo malo v divokých vojnových časoch minulosti dosť podstatný význam. Ešte aj dnes možno nájsť na tomto vrchu stopy po tomto období. Na vrchu Úkolné sa nachádza zaujímavá historická pamiatka – zemné, resp. Turecké valy. Vrchol tohto vrchu predstavuje akúsi náhornú plošinu v nadmorskej výške 378 m. n. m. Tento vrchol je dnes už zalesnený, ale v minulosti bol odtiaľto určite zaujímavý výhľad na spomínanú oblasť Slovenskej brány. Z vrcholu sa smerom na sever tiahnu vo dvojici už spomínané turecké valy, ktoré sú ešte aj dnes pomerne výrazné a možno ich sledovať až k Orovníckemu potoku pretekajúcom popod jeho severný svah. Tu sa tieto valy stáčajú na severozápad a postupujú k zaujímavým kamenným útvarom, nachádzajúcim sa na juhovýchodnom svahu vrchu Suchá Bukovina. Neviem povedať, či sa tu tieto valy končia alebo som bol pri ich sledovaní iba nepozorný. Na túto otázku by iste vedel odpovedať niekto, kto sa touto problematikou zaoberá viac. Každopádne sú zemné, resp. turecké valy veľmi zaujímavým miestom. Tiež Je zaujímavé, že na takomto významnom mieste doposiaľ neprebehol žiadny archeologický výskum. Snáď sa v budúcnosti niečoho podobné dočkáme.
3.9. Suchá Bukovina
Neďaleko Slovenskej brány, na brehoch meandrujúcej rieky Hron, leží pomerne neznáma obec Orovnica s bohatou históriou a nádhernou prírodnou scenériou okolitej krajiny. Nachádza sa v zovretí viacerých vrchov, z ktorých najdominantnejším je vrch Suchá Bukovina. Dvíha sa západne od tejto obce a na jeho južnom (resp. juhozápadnom svahu) je ohraničený Orovníckym potokom (pretekajúcim dolinou Jaklova jama. Orovnícky potok je revírom SRZ. Je tokom lososovitého charakteru a v minulosti iste slúžil ako významné neresisko pstruhov z rieky Hron. Pramení neďaleko obce Bukovina, na svahoch vrchu Viecha a Inoveckej huty. Pri návšteve tejto oblasti si môžme všimnúť zaujímavú paralelu medzi Pohroním a Požitavím. Dolina Jaklova jama s Orovníckym potokom má množstvo spoločných prvkov s Osnou dolinou (s pretekajúcim Osným potokom) nachádzajúcou sa v severozápadných svahoch Pohronského Inovca. Aj keď ide o dve rôzne územia, sú tieto doliny dosť podobné. Bezpochyby by sa dalo takýchto paralel nájsť v tomto pohorí viac, ale podobnosť Osnej doliny s Jaklovou jamou sa mi javí ako najvýraznejšia.
Vrch Suchá Bukovina so svojou nadmorskou výškou presahujúcou hranicu 600 m. n. m. patrí medzi vyššie vrchy tohto pohoria. Najmä jeho východné svahy sú pomerne strmé. Vrchol je zalesnený, takže o panoramatických pohľadoch na okolitú krajinu tu nemôže byť reč. Na svahoch sa však nachádza množstvo odlesnených fragmentov s výhľadmi. Nakoľko je Suchá Bukovina hraničným vrchom pohoria Pohronský Inovec, umožňuje pohľad na južný výbežok Štiavnických vrchov – Hodrušskú pahorkatinu (ťahajúcu sa k mestečku Tlmače). Vrchol je skalnatý, ale výraznejšie skalné útvary sa nachádzajú iba na jeho juhovýchodnom svahu v Jaklovej jame. Tieto skaly boli spomínané v predchádzajúcej podkapitole ako miesto, kde som stratil stopu po tureckých valoch z vrchu Úkolné.
3.10. Čaračín
Podstatná časť vrchov tohto článku predstavuje hraničné body juhovýchodnej oblasti pohoria Pohronský Inovec. Vrch Čaračín sem však radiť nemožno. Tento vrch je srdcom celej tejto krásnej oblasti (JV svahy). Dokonca aj jeho tvar pripomína ľudské srdce. Jeho husté a hlboké lesy sú miestami, ktoré nesklamú ani toho najnáročnejšieho hľadača čarovných miest nášho kraja.
Hrebeň vrchu Čaračin vidieť z ďaleka a pôsobí majestátnym dojmom. Je bez výrazných kamenných andezitových brál, ktoré sú charakteristické pre toto pohorie. Menšie a roztrúsené fragmenty andezitu je tu však možné nájsť. Aj keď by tento vrch mohol na prvý pohľad pôsobiť mierne monotómnym dojmom, na jeho južnom svahu sa nachádza veľmi zaujímavé miesto. Ide o odlesnenú plošinu, z ktorej je vďaka ideálnej geografickej pozície zaujímavý pohľad na juhovýchodné svahy tohto pohoria. Patrí medzi najkrajšie výhľady na majestátnu dolinu Jaklova jama v zovretí vrchov Suchá Bukovina a Drevený kôň.
Vrch Čaračín je zároveň posledným vrchom tejto oblasti, pre ktoré sú typické mierne svahy a andezitové bralá, charakteristické pre toto pohorie. Ďalšie vrchy tejto kapitoly už strácajú na jemnosti a viac sa podobajú pohoriu Vtáčnik či Štiavnickým vrchom.
3.11. Antalov vrch
Antalov vrch je ďalším zo skupiny vrchov juhovýchodnej oblasti pohoria Pohronský Inovec. Jeho západné svahy klesajú k zaujímavej Cigánskej doline, ktorá je ideálnym vstupom do tejto časti pohoria. Touto dolinou preteká Cigánsky potok prameniaci medzi vrchom Viecha pri obci Bukovina a spomínaným Antalovým vrchom. Aj keď ide o potok s minimálnym prietokom, vytvára zaujímavé scenérie. Najmä na začiatku Cigánskej doliny sa nachádzajú zaujímavé hlboké korytá tohto potoka. Táto erózia iste súvisí so strmými svahmi obklopujúcimi túto dolinu. Z východu je to zas nemenej zaujímavá Ostrovičná dolina. Antalov vrch je úzkym, ale zato mohutne zvrásneným horským hrebeňom ťahajúcim sa od rieky Hron až k odlesnenému územiu pri obci Bukovina.
3.12. Ostrovičná
Vrch Ostrovičná je turisticky významným vrchom tejto oblasti so zaujímavými kamennými útvarmi na jeho neprístupných východných svahoch. Tieto útvary miestami tvoria neprekonateľnú bariéru s takmer kolmými stenami. Medzi najznámejšie z nich patrí Kozí chrbát a Dievčia skala.
Kozí chrbát je mohutným kamenným útvarom na východnom svahu tohto vrchu. Ak ideme popod Ostrovičnú po ceste smerom od Orovnice, je to hneď prvá viditeľná skala na tomto vrchu. Prístup k nej, resp. na jej vrchol je dosť komplikovaný. Dá sa však k nemu dostať cez Ostrovičnú dolinu, po jeho juhozápadnom svahu. Od cesty je výstup na skalu pre bežného turistu prakticky nemožný.
Ak pokračujeme po ceste popod Ostrovičnú, po minutí Kozieho chrbta sa dostaneme k ďalšej zaujímavej skale. Jej názov je Dievča skala. Je ďalším kamenným útvarom na východnom svahu Ostrovičnej. Mnoho z nás pozná tento vrch skôr pod názvom Dievčia skala, ako pod jeho skutočným (Ostrovičná). Dôvodom je, že ide o bývalé pútnické miesto. V tejto skale bola v druhej polovici 19 storočia vytesaná kaplnka, v ktorej je umiestnená socha panny Márie. Podľa informácií z oficiálnej stránky obce Orovnica, k nej v minulosti chodili jej obyvatelia vykonávať pravidelné pobožnosti. Okrem jej pútnickej histórie sa k tomuto miestu viažu aj rôzne povesti. Medzi najznámejšie patrí povesť o dievčine, ktorá skokom z tejto skaly (bez toho, aby sa zranila) vyslobodila svojho brata od zverbovancov. Ďalšia povesť hovorí o dievčine, ktorá si takto vyslobodila svojho milého. Každopádne sa jedná o veľmi zaujímavé miesto v našom kraji, ktoré určite stojí za povšimnutie, či prípadnú návštevu. Odmenou nám bude nádherný pohľad na dolinu s riekou Hron, pod týmto zaujímavým vrchom.
3.13. Baničová
Vrch Baničová je akýmsi dvojvrchom, ktorého severný vrchol (Kolovrat) spadá do severovýchodného územia pohoria Pohronský Inovec a preto aj do ďalšej kapitoly (5). Pri pohľade do mapy vystupuje do popredia jeho zaujímavo sa zužujúci juhovýchodný svah. V dôsledku toho máme pri vstupe do tejto časti pohoria na výber medzi dvoma dolinami. Osobne preferujem zaujímavú Banskú dolinu, ťahajúcu sa juhozápadnými svahmi tohto vrchu. Touto dolinou preteká Banský potok, ktorý hlbšie v tejto doline vytvára zaujímavé miesta s komplikovaným (miestami takmer nemožným) prístupom. Vody tohto potoka sú výnimočné bohaté na mloky. Obrazne povedané: “je ich plný potok”.
Dolina pod východnými svahmi Baničovej je nemenej zaujímavá. Nedá sa taktiež nevšimnúť si strmé svahy tohto vrchu. Po ich výstupe na vrchol sa nám naskytnú prvé výhľady smerom k mestečku Nová Baňa. V dôsledku extrémne strmých svahov sú tieto výhľady naozaj pozoruhodné. Okrem spomínaných zaujímavostí možno ešte spomenúť fragmenty odlesneného územia na južných svahoch tohto vrchu.
3.14. Horné Rovienky
Vrch Horné Rovienky je posledným zalesneným vrchom tejto kapitoly. Ide o pomerne málo známy a navštevovaný dvojvrchol. Svojou stavbou je podobný vrchu Baničová a to najmä jeho zužujúcim sa južným profilom.
3.15. Šibeničný vrch
Šibeničný vrch je posledným zo skupiny vrchov juhovýchodnej časti pohoria Pohronský Inovec. Možno ho chápať aj ako južný vrchol vrchu Kalvária, ktorý už patrí do ďalšej kapitoly (severovýchodné svahy, kap. 5). Je vo veľkej miere poznačený ľudskou činnosťou. Na väčšine svojho územia je odlesnený a zastavaný prevažne chatovou oblasťou. Na jeho východných svahoch sa už rozprestiera výstavba mestečka Nová Baňa.