Nepochybujem o tom, že mnohí z čitateľov portálu Žitava poznajú severozápadné svahy sopečného pohoria Pohronský Inovec pomerne dôverne. Veď keď sa píše o hornom Požitaví, zväčša sa myslí práve táto krásna a úrodná oblasť po ľavom brehu rieky Žitavy. O známych vrchoch tejto časti bolo popísaného už dosť. Stále je však v tomto smere obrovská rezerva. Skalné bralá Skerešov, divoká inovecká Osná dolina, či Kopanické lúky… to sú miesta, ktoré sú nám všetkým dobre známe.
Avšak každý, kto aspoň raz vybočil zo zabehnutých turistických trás v tejto oblasti mi dá za pravdu, že severozápadné svahy Pohronského Inovca sú úžasným mikrosvetom, ktorý svojou krásou očarí každého, kto do neho zablúdi. Táto nie príliš veľká oblasť je doslova preplnená rôznymi pozoruhodnými miestami. Skalné útvary na jednotlivých vrchoch patria medzi najkrajšie, aké možno vidieť na širokom okolí. Tiež výhľady na meandrujúcu rieku Žitavu pod strmými svahmi v tejto oblasti sú nezabudnuteľným zážitkom. Najmä v období jarného topenia snehu, keď rev rozbesnenej riečky počuť až na vrcholce priľahlých vrchov.
Som si vedomí, že táto kapitola nedokáže obsiahnuť každú pozoruhodnosť tejto oblasti. Tiež si však ani nemyslím, že o každej z nich viem. Nech sú preto tieto ďalšie slová pre neznalých prínosom a pre zasvätených len čítaním o miestach, ktoré máme v srdci.
Foto I: Pohľad z Ferovie boku na severozápadné svahy pohoria Pohronský Inovec
Severozápadné svahy sopečného pohoria Pohronský Inovec tvoria tieto vrchy:
– Blatá (368, 6 m. n. m.)
– Hrádok (688, 4 m. n. m.)
– Končiar (673, 7 m. n. m.)
– Skerešov (508, 2 m. n .m.)
– Hrádocké (408, 7 m. n. m.)
– Malý Inovec (870, 1 m. n. m.)
– Cerov (544, 2 m. n. m.)
– Cerový vrch (545, 3 m. n. m.)
– Cerovina (679, 5 m. n. m.)
– Harazinka (Kopanice (590, 2 m. n. m.))
– Obycká huta (651, 5 m. n. m.)
– Brestovo (Drelchov vrch (756, 2 m. n. m.))
– Kresaný kameň (453, 5 m. n. m.)
– Osný vrch (518, 8 m. n. m.)
– Úbočie
– Za zemami (6633, 9 m. m. n.)
– Vŕšky (Inovec (696, 4 m. n. m.)
– Kamenný vrch (720, 2 m. n. m.)
– Hradište (490 m. n. m.)
– Brezinský vrch
– Cigánska pažiť (507, 4 m. n. m.)
– Šibeničný vrch (627 m. n. m.)
– Podháj
– Háj (630, 4 m. n. m.)
Foto II: Mapa približného rozmiestnenia jednotlivých vrchov severozápadnej časti pohoria Pohronský Inovec
Opísať vrchy a vynechať tepnu Požitavia- hornú Žitavu by budilo dojem neúplnosti článku. Preto bude ďalšia kapitola práve o nej. Konkrétne o jej hornom toku.
4.1. Horná Žitava – Žitava č. 6
Počas vychádzok k rieke Žitave za rybárskym zážitkom sa mi nedalo nevšimnúť si rozmanitosť (členitosť) jej horného toku. Horná Žitava pre mňa vždy znamenala časť jej toku od prameňov až po obec Machulince, kde sa v Machulinskej bráne rozlieva do roviny. Tieto úseky Žitavy (podsvety) sa po jej toku nachádzajú v rôznych intervaloch. Od prameňa dole prúdom sú kratšie a častejšie (odhad priemernej dĺžky je 500 m až 1 km). Na rovine sa už spravidla jedná o úseky troj – či štvor – násobnej hodnoty.
Foto III: Riečna sieť hornej Žitavy
4.1.1 Žitava č. 6 (pramene)
Prameňov rieky Žitavy je celkovo osem. Štyri z nich odvádzajú vodu z oblasti Malej Lehoty (prameniaca oblasť Pohronský Inovec ) a ďalšie štyri z oblasti Veľkej Lehoty (prameniaca oblasť Tribeč-Vtáčnik).
Najvzdialenejší prameň (prameniacej oblasti Pohronského Inovca) vyviera na juhovýchodných svahoch vrchu Za zemami. V severnej časti obce Veľká Lehota sa k nemu pripája oficiálne určený prameň Žitavy, nachádzajúci sa bezpochyby na jednom z najkrajších miest nášho kraja. Na vrchu Kuchyňa (SV svahy Pohronského Inovca), resp..na jej severozápadnej vyvýšenine (Salaš vrch, Čigág) vyviera prameň čistej vody, ktorý neskôr preteká súbežne s hlavnou cestou v obci Veľká Lehota. Ľudskou stopou toto miesto stráca na svojej zaujímavosti a špiní rieku hneď na jej počiatku.
Posledné dva pramene tejto oblasti pramenia západne a severne od Bujakovho vrchu. Neskôr po ich sútoku vzniká pomerne výdatná lesná bystrinka napájajúca malú vodnú nádrž. Po sútoku s týmito prameňmi vchádza rieka do zaujímavej tiesňavy pod vrchmi Háj (Podháj) a Vojšín (Horná Kňazová). Po zlúčení všetkých štyroch prameňov z prameniacej oblasti Pohronský Inovec má Žitava už pomerne slušný prietok. Dravo sa valí až k južným svahom vrchu Za lieštinou. Tu priberá pramene z prameniacej oblasti Tribeč-Vtáčnik. Tieto pramene odvádzajú vodu zo svahov okolia Malej Lehoty. Jeden z nich pramení na severovýchodných vrcholcoch vrchu Vojšín. Ďalšie tri v oblasti známeho andezitového kamenného mora.
V strete vrchov Vojšín, Háj (Podháj) a Za lieštinou sa končí prvá časť Žitavy. K rieke tu neodmysliteľne patria mohutné porasty deväťsilov lemujúcich jej brehy v prameniacej oblasti Pohronský Inovec.
Foto IV: Peliaca vŕba na VN Veľká Lehota
Foto V: Žitava v prameniacej oblasti Pohronský Inovec
Foto VI: Žitava v tiesňave medzi vrchom Háj a Vojšín
Foto VII: Žitava v prameniacej oblasti Tribeč – Vtáčnik
4.1.2 Žitava č. 6 (Háj)
Úsek časti Háj je tok rieky Žitavy popod severný a západný svah rovnomenného vrchu až k začínajúcej sa Cigánskej doline. Túto časť možno rozdeliť na štyri úseky.
Prví úsek (Malolehotský Mlyn) je začiatkom cesty rieky cez horský priechod Jedľové Kostoľany – Malá Lehota. Rieka tu začína ožívať jednak s pribúdajúcimi prítokmi, tak aj neprítomnosťou obce. Od tohto miesta už nepreteká priamo cez obec ďalších približne 13 km. Preto je úsek Žitavy č. 6 výnimočným tokom zasluhujúcim si pozornosť.
Tesne pred začiatkom tohto priechodu tok rieky vytvára prvé meandrovité úseky s hlbšou vodou. V tejto časti Žitava priberá ďalšie dva pravostranné prítoky. Prvý je prameň prameniaci v časti Kopanica (na južnom svahu vrchu Za lieštinou). Druhý prítok pozostáva z dvoch zlúčených prameňov, prameniacich v doline západne od vrchu Za lieštinou. Tento úsek Žitavy končí cestným mostom pri Malolehotskom mlyne.
V druhom úseku má Žitava kamenný charakter s podobou prevažne horskej bystriny a absenciou kľudných meandrovitých pasáži. Aj napriek prietoku cez lúku je tento úsek pomerne plytký. Žitava tu priberá jeden nevýrazný pravostranný prítok.
Počnúc ďalším cestným mostom začína tretí úsek. Žitava tu preteká zaujímavou lúkou v srdci tohto horského priechodu. Koryto sa viac zarýva do podložia. Prvé hlbšie miesta už obývajú malé ryby a rôzne bezstavovce. V strede tohto úseku sa rieka rozdeľuje a následne znovu spája. Tieto riečne slučky sa nachádzajú aj nižšie po jej toku. Rieka tu priberá len jeden ľavostranný prítok pozostávajúci z dvoch prameňov. Prvý pramení na svahoch Šibeničného vrchu a druhý na vrchu Háj.
Posledný štvrtý úsek predstavuje časť toku Žitavy od sútoku s ľavostranným prítokom (Šibeničný potok) až po začiatok lúk Cigánskej doliny. Je bez prítokov. Rieka tu preteká prevažne lesnou partiou s výrazným prevýšením, čo sa prejavuje na charaktere toku tohto úseku.
Foto VIII: Žitava časť Háj, úsek 1
Foto IX: Pravostranný prítok pri Malolehotskom mlyne
Foto X: Prameň pravostranného prítoku v časti Háj, úsek 2
Foto XI: Žitava časť Háj, úsek 2
Foto XII: Žitava časť Háj, úsek 3
Foto XIII: Ľavostranný prítok v časti Háj, úsek 3
Foto XIV: Žitava časť Háj, úsek 4
4.1.3.Žitava č. 6 (Cigánska pažiť)
Táto časť Žitavy predstavuje úsek jej toku počnúc začiatkom lúk Cigánskej doliny až po ich koniec pri horárni pod vrchom Cigánska pažiť. Jedná sa o najkrajší úsek tejto skoro sto kilometrov dlhej rieky. Až tu Žitava začína skutočne ožívať. Bohato meandruje a vytvára prvé hlboké kotliny, ktoré striedajú dravé úseky kaskádovitého charakteru. Naraziť tu môžme už na všetky druhy rýb vyskytujúce sa v jej hornom toku. Aj v tejto časti možno oddeliť dva odlišné úseky.
Prvý úsek začína na začiatku Cigánskej doliny, kde sa nachádza aj ďalšia riečna slučka. Tento úsek končí pri sútoku s potokom Žitavica. Jedná sa o prvý významný (pravostranný) prítok tejto rieky. Má dve prameniace oblasti. Prvá (dolina Žitavica) pozostáva až zo šiestich prameňov. Druhá oblasť (juhovýchodné svahy Brezovho vrchu) má dva pramene, ktoré po sútoku napájajú pozoruhodnú vodnú nádrž Žiare.
Druhý úsek tejto časti začína od sútoku s potokom Žitavica, ktorý dáva rieke Žitave úplne novú podobu a charakter. Nebyť potoka Žitavica, bola by horná Žitava až po sútok s Osným potokom (o pár km nižšie po prúde) len nevýrazným tokom horného Požitavia. O niečo nižšie od tohto sútoku sa nachádza ďalšia riečna slučka, do ktorej sa pripája nevýrazný pravostranný prítok. Počnúc mostom cez rieku pri Horárni na konci týchto lúk vteká Žitava do ďalšej zaujímavej oblasti.
Foto XV: Žitava časť Cigánska pažiť, úsek 1
Foto XVI: Riečna slučka v časti Cigánska pažiť, úsek 1
Foto XVII: Pravostranný prítok Žitavica v časti Cigánska pažiť, úsek 1
Foto XVIII: Žitava časť Cigánska pažiť, úsek 2
4.1.4 Žitava č. 6 (Brezinský vrch)
Časť hornej Žitavy pod Brezinským vrchom predstavuje úsek jej toku pod zrúcaninou Živánskej veže – Turňa (vrch Nad Turňou) až po most cez rieku pri rybníkoch Jedľové Kostoľany (háj Rybníky). Ide o pomerne zaujímavú oblasť. Rieka sa tu kľukatí pomedzi strmé svahy obkolesujúce jej tok. Má charakter toku pretekajúceho cez tiesňavu. Je zaujímavé, že aj napriek absencii hlbších miest v tejto časti, je tu rieka pomerne bohatá na život na ňu viazaný. Táto oblasť je bez prítokov a s rýchlym prietokom.
Foto XIX: Žitava časť Brezinský vrch
4.1.4 Žitava č. 6 (Hradište)
Jedná sa o účasť rieky Žitavy od rybníkov nad obcou Jedľové Kostoľany až po sútok s Osným potokom. Aj túto časť možno rozdeliť na dva úseky.
Prvý začína pri spomínaných rybníkoch a končí cestným mostom (cesta do obce Jedľové Kostoľany) cez rieku. V tejto časti Žitava priberá len jeden pravostranný prítok napájajúci Jedľovokostolianske rybníky. Rieka tu znovu nadobúda svoju podobu vo forme meandrujúceho typu riečky s hlbokými kotlinami.
V druhom úseku pod západným svahom vrchu Hradište sa jej tok pomaly ukľudňuje a nadobúda jej typický charakter. Koryto je tu značne široké, s pomerne bohatým prietokom. Žitava tu stráca podobu horskej bystriny a začína sa meniť v malú horskú riečku. V závere tohto úseku priberá ľavostranný prítok pozostávajúci z dvoch prameňov. Prvý pramení západne od Osného vrchu a druhý na severovýchodných svahoch Kresaného kameňa. Zaujímavosťou tohto úseku je aj starý drevený most cez rieku. Má spojitosť s bývalou uholnou baňou Viktória na svahoch vrchu Včelár.
Foto XX: Žitava časť Hradište, úsek 1
Foto XXI: Žitava časť Hradište, úsek 2
Foto XXII: Hlbiny Žitavy v časti Hradište, úsek 2
Foto XXIII: Kamenné podložie Žitavy v časti Hradište, úsek 2
Foto XXIV: Kaskáda na Žitave v časti Hradište, úsek 2
Foto XXV: Starý drevený most ponad rieku Žitavu v časti Hradište, úsek 2
4.1.5 Žitava č. 6 (Cerov)
Rieka Žitava v časti Hradište tečie južným smerom k východnému svahu Kresaného kameňa, kde v pravotočivom smere mení smer na západný až mierne juhozápadný. Prichádza do ďalšej krásnej časti horného Požitavia. Túto časť možno vymedziť ako tok rieky Žitavy od sútoku s významným ľavostranným prítokom – Osným potokom (Osnému potoku som venoval osobitný článok link: http://www.zitava.sk/udalosti-a-reportaze/odkryte-tajomstva-osneho-potoka ) až po horáreň Papierňa (východne od vrchu Hrádocké). Ide o pomerne dlhú a krásnu časť jej toku pozostávajúcu z dvoch úsekov.
Prvý úsek začína sútokom s Osným potokom a končí sútokom Žitavy a Sviniarskeho potoka. Výdatný Osný potok pridáva prietoku už pomerne vodnatej Žitavy ďalšiu silu. Rieka sa tu rozlieva na krásne lúky pod vrchom Včelár. Bohato meandruje a vytvára pozoruhodné zákutia. Je to asi najúrodnejšia časť Žitavy na jej hornom toku. Minimálnym priemyselným znečistením a ideálnymi prírodnými podmienkami patrí táto oblasť medzi najväčšie klenoty horného Požitavia.
Druhý úsek začína pod vrchom Včelár, kde sa do Žitavy vlieva ďalší významný ľavostranný prítok – Sviniarsky potok. Tento potok patrí spolu s Osným potokom, Žitavicou a potokom Hlboká medzi štyri najvýznamnejšie prítoky hornej Žitavy. Má päť prameňov, ktoré sú pomerne rozvetvené a odvádzajú vodu z troch oblastí. Prví prameň Sviniarskeho potoka pramení západne od Obyckej huty. Druhý v chatovej oblasti Kadiška. Tieto dva pramene predstavujú prvú prameniacu oblasť. Druhú prameniacu oblasť predstavujú dva pramene z vrchu Cerovina. Tretia prameniaca oblasť s jedným prameňom siaha až k východným svahom Malého Inovca. Z tohto prameňa je napájaná aj stará zabudnutá vodná nádrž na tomto vrchu. Vetvenie Sviniarskeho potoka je pozoruhodné a po jeho sútoku s riekou Žitavou, jej tento potok dáva podobu horskej riečky s výdatným prietokom. Rieka tu znovu nadobúda južný smer toku a v čase rozvodneného stavu pôsobí neskrotným dojmom. Jej koryto je miestami naozaj pozoruhodne hlboké. Pred horárňou Papierňa rieka priberá ešte jeden nevýrazný ľavostranný prítok.
Foto XXVI: Hlbočiny rieky Žitava v časti Cerov, úsek 1
Foto XXVII: Rozvodnená februárová Žitava v časti Cerov, úsek 1
Foto XXVIII: Starý cestný most v časti Cerov, úsek 1
Foto XXIX: Pohľad z vrchu Včelár na sútok rieky Žitavy a Sviniarskeho potoka v časti Cerov, úsek 1
Foto XXX: Pohľad z vrchu Včelár na meandre Žitavy v časti Cerov, úsek 2
Foto XXXI: Žitava v časti Cerov, úsek 2
Foto XXXII: Naplavené ľadové kryhy na meandry Žitavy v časti Cerov, úsek 2
4.1.6 Žitava č. 6 (Skerešov)
Časť rieky Žitavy pod vrchom Skerešov predstavuje časť jej toku od horárne Papierňa po cestný most v obci Obyce. Tento cestný most je zároveň miestom, kde sa oficiálne končí Žitava č. 6 (v správe lesy SR, š. p.) a začína časť toku Žitava č. 5 (v správe SRZ ZM). Tento úsek je narušený značným odvodnením jej toku tesne nad obcou Obyce. Úbytkom vody z koryta je rieka pomerne poznačená a výrazne sa znižuje biodiverzita tohto úseku. Zaujímavosťou tejto časti je aj stará betónová kaskáda v mieste sútoku so spomínaným odvedeným korytom.
4.1.7 Žitava č. 5 (Blatá)
Aj keď je tento úsek mimopstruhoveho charakteru, zachováva si tu Žitava stále typ horskej rieky. V tejto časti, od cestného mostu v obci Obyce po sútok Žitavy s potokom Hlboká sa nachádzajú pozoruhodné meandre a zaujímavé riečne scenérie. Žitava tu musela byť v minulosti riekou prekypujúcou životom. Nezáujem SRZ ZM o starostlivosť o svoj revír (Žitava č.5) spolu s ľahkomyslenosťou a znečisťovaním toku má za následok, že v rieke narazíme nanajvýš na skupinku jalcov, plosiek, hrúzov a pri troche šťastia na zblúdilého pstruha, ktorý sa sem zatúlal zo Žitavy č. 6.
Žitava ďalej preteká zaujímavou Machulinskou bránou a po sútoku s potokom Hlboká opúšťa pohorie Pohronského Inovca a vydáva sa na novú cestu rovinami Požitavia
Foto XXXIII: Lúky pri rieke Žitave v časti Blatá
4.1.7. Ichtyofauna hornej Žitavy a jej ochrana
Aj keď sa situácia ohľadne znečisťovania našich vôd pomaly zlepšuje, zdá sa že horný tok rieky Žitavy má svoje najlepšie úrodné časy už za sebou. Rieka je však stále živá a je kráľovnou vôd horného Požitavia. V jej vodách ešte stále prebieha prirodzený výter pôvodných pstruhov potočných, aj keď sa ich počet v posledných 5 rokoch dramaticky znížil. Jeho miesto často zaujme pstruh dúhový z lokálnych násad. Čoraz viac sa tu rozširuje aj jalec hlavatý a chránená ploska pásavá, ktorej sa bez prirodzeného predátora v toku hornej Žitavy výnimočne dobre darí. Jalec tmavý, či čerebľa pestrá sa z rieky pravdepodobne nadobro vytratili. Výnimočne v rieke možno stretnúť aj sivoňa amerického z násad.
Prísť k hornej Žitave za rybárčením však už nie je tým, čím bývalo. Kým v minulosti nebol na rieke problém počas jednej vychádzky uloviť aj cez 10 väčších pstruhov, dnes je človek rád, ak sa mu podarí jeden za celú rybársku sezónu. Veľké exempláre divokých pstruhov potočných z rieky takmer zmizli. Nech ich fotografie z minuloročných sezón budú svedectvom o klenote horného Požitavia – Žitave č. 6.
Foto XXXIV: Divoký pstruh potočný zo Žitavy č.6
Foto XXXV: Divoký pstruh potočný zo Žitavy č.6