V. SEVEROZÁPADNÉ SVAHY

4.2. Masív Hrádok – Končiar

Vrch Blatá spolu s ďalšími vrchmi nasledujúcich štyroch podkapitol (Hrádok, Končiar, Skerešov a Hrádocké) tvoria výrazný a veľmi zaujímavý horský podcelok severozápadných svahov pohoria Pohronský Inovec. Tento pomerne rozsiahly komplex vrchov v sebe ukrýva mnoho zaujímavostí a prírodných krás, typických pre toto pohorie. Nie je náhodou, že práve táto oblasť (na začiatku hranice severozápadných svahov) sa od juhozápadnej časti pohoria začína výrazne líšiť. Pohronský Inovec tu nadobúda výrazne horský charakter, odlišný od miernych a rozľahlých svahov jeho juhozápadnej oblasti. Vysoké a majestátne horské hrebene tu striedajú zaujímavé hlboké doliny. Vrcholce jednotlivých vrchov sú zdobené prekrásnymi zvetranými kamennými útvarmi výnimočnej estetickej hodnoty. Je naozaj zaujímavé, že takáto výrazná zmena prichádza hneď v úvode severozápadných svahov tohto pohoria.
Tento horský podcelok je ohraničený z južnej strany známou dolinou Hlboká. Z východu sú to zase Obycké lúky a zo severu nádherná Záhradská dolina. Aj keď sa môže zdať, že je táto časť výnimočne zaujímavá, je len začiatkom divokosti tejto oblasti, ktorá sa stupňuje tým viac, čím severnejšie sa v pohorí nachádzame. Je len krátkou ukážkou začínajúcej sa majestátnosti tohto územia.

Foto I: Približný nákres hrebeňov masívu Hrádok – Končiar.
Foto II: Pohľad na masív Hrádok – Končiar od východu (Obycké lúky)
Foto III: Pohľad na masív Hrádok – Končiar (jeho západné svahy: Skerešov a Hrádocké) od západu (Húšťavy v Tribeči)

4.2.1. Blatá

Vrch Blatá si pri pohľade na pohorie takmer každý všimne ako prvý a to aj napriek tomu, že ide o pomerne neznáme územie horného Požitavia. Je obrovskou jazvou v pohorí a zároveň nám odhaľuje vzácny poklad, ktorý sa v ňom nachádza. Jeho západné svahy zmizli v dôsledku ťažby, ktorá je v stále v prevádzke. Človek tu získava z hory vzácny materiál bez toho, aby to nejakým spôsobom vyvážil. Táto vlastnosť je pre ľudí však typická, a to zvlášť u nás, na hornom Požitaví. Veď aj spôsoby ako ťažiť a zároveň si nezničiť vlastné životné prostredie sú dnes na pokročilejšej úrovni, než pred pár desaťročiami. Metodika rekultivácie opustených kameňolomov, ktorých autori v Pohronskom Inovci a Tribeči uvádzajú viac než osemdesiat, by v tomto pohorí bola určite spoločenským prínosom. Keď sa dnes nezaujatý človek pozrie z diaľky na Pohronský Inovec od Požitavia, pri pohľade na rozorvaný Benát a jeho susedný Obycký kameňolom (Blatá) ho toto pohorie určite nijak zvlášť nenadchne a to aj napriek jeho vzácnej hodnote.
Tento vrch hraničí s výnimočnou obcou Machulince, ktorá má skvelé podmienky pre turizmus v jej okolí. Jeho svahy začínajú pri Machulineckej bráne, o ktorej je na stránke Žitava aj podrobný článok. V blízkosti tohto miesta sa pri rieke nachádzajú aj pozostatky po starej vodnej nádrži.
Blatá sú dvojvrchol so zaujímavou priľahlou lúkou. Južne od neho sa nachádza známa dolina Hlboká s Machulinským potokom. Je významnou turistickou trasou do srdca Pohronského Inovca, ktorá bola bližšie predstavená v predchádzajúcej kapitole.
V dôsledku spomínanej ťažby a odrezaného západného svahu Blát sa nám pri vstupe k tejto hranici naskytne zaujímavý výhľad na okolie tohto územia. Aj napriek týmto závažným zásahom si tento vrch zachováva svoju svojskú atmosféru a pri návšteve nás poteší aspoň týmto zaujímavým výhľadom.

Foto IV: Zimný deň v doline Hlboká pod vrchom Blatá
Foto V: Kameňolom Blatá. Vstup z doliny Hlboká
Foto VI: Výhľad z kameňolomu Blatá na hraničiace svahy Prosného vrchu s obcou Machulince
Foto VII: Kameňolom vrchu Blatá a jeho vyťažený západný svah
Foto VIII: Lúka pod severným vrcholcom vrchu Blatá

4.2.3. Hrádok

Už samotný názov tohto zaujímavého vrchu nám napovedá, že sa jedná o historicky významné miesto. V Pohronskom Inovci však nejde o žiadnu ojedinelú skutočnosť. Vďaka svojej polohe je toto pohorie bohaté na podobné lokality. Už v predchádzajúcej kapitole (kap. 3. 8) bol spomínaný vrch Úkolné, významovo úzko spojený s priľahlou Slovenskou bránou. V severovýchodnej časti pohoria (kap. 5) to zase bude známa lokalita s názvom Zámčisko. Tieto fakty len potvrdzujú výnimočnosť Pohronského Inovca a odkrývajú nám pohľad do jeho minulosti.

Termín Hrádok sa v slovenskom názvosloví používa pomerne často a to najmä v spojitosti s lokalitami, na ktorých sa nachádzali rôzne strážne objekty. Inak tomu nie je ani pri našom Požitavskom Hrádku.
Vrchol tohto vrchu pozostáva z troch vrcholcov (západný, južný a severný). Na všetkých sa nachádzajú pozoruhodné kamenné monumenty vo forme andezitových brál. Najvýraznejší a najväčší skalný útvar sa však nachádza na hlavnom – južnom vrcholci tohto vrchu. Ide o mohutnú a rozsiahlu skalu, ťahajúcu sa po jeho južnom a východnom svahu. Z tohto pohľadu je zaujímavý najmä jeho východný svah, ktorý je strmý a vytvára akúsi neprekonateľnú bariéru. Na vrchole sa nachádza rovinatá plošina, na ktorej ešte dnes možno nájsť stopy vysvetľujúce názov tohto vrchu. Ide o významnú archeologickú lokalitu z obdobia stredoveku, kedy sa tu podľa dostupných informácií nachádzala malá strážna vežička kužeľovitého tvaru. Dnes po nej nezostalo takmer nič. Avšak pri pozornejšom preskúmaní tohto miesta možno ľahko identifikovať, kde sa nachádzala. Aj dnes tu ešte možno vidieť základy tejto stavby na jednom zo spomínaných kamenných útvarov tohto vrchu.

Hrádok má svoju špecifickú polohu a veľmi zaujímavý tvar. Je to mohutný oblý vrch, z ktorého pri úprave musel byť zaujímavý pohľad na jeho okolie. Dnes sú síce vrcholce zalesnené, ale na čiastočné výhľady možno natrafiť na jeho juhovýchodnom svahu. Vrch Hrádok susedí so známymi Obyckými lúkami, s príznačným pomenovaním Škripec pod Hrádkom. Na jeho východných svahoch sa nachádza niekoľko drobných lúk, resp. odlesnených plôch (Malá Sršlenica, Vitalová, Lázky). Tieto východné svahy sú pomerne jednotvárne. Za pozornosť však stojí jeho hrebeň (Hlboká úboč) ťahajúci sa rovnobežne s dolinou Hlboká až k vrchu Blatá. Nachádza sa na ňom množstvo zaujímavých kamenných útvarov s výnimočnými výhľadmi na svahy náprotivného Prosného vrchu. Tento hrebeň je esteticky veľmi zaujímavý a nakoľko sa nachádza pomerne blízko k obci Machulince, je vhodný pre krátky výlet do tohto pohoria. Vedie k nemu aj lesná cesta, ktorá sa začína na rázcestí v doline Hlboká. Je označená starým turistickým značením (odbočka k prameňu).
Vrch Hrádok je veľmi zaujímavým vrchom, ktorý sa pri návšteve tejto oblasti určite oplatí navštíviť a bližšie spoznať.

Foto IX: Vrch Hrádok zo Škripca pod Hrádkom
Foto X: Skalný útvar na hlavnom vrcholci vrchu Hrádok
Foto XI: Východný skalnatý svah vrchu Hrádok
Foto XII: Vrchol vrchu Hrádok
Foto XIII: Zima pod Hrádkom
Foto XIV: Skaly na severnom vrcholci vrchu Hrádok
Foto XV: Kamenné more na západnom hrebeni vrchu Hrádok – Hlboká úboč
Foto XVI: Pohľad zo západného hrebeňa Hrádku – Hlboká úboč na dolinu Hlboká
Foto XVII: Pohľad z Obyckých lúk na ústie doliny Hlboká
Foto XVIII: Pohľad z odlesnených svahov Hrádku na Obycké lúky

4.2.4 Končiar

Majestátny vrch Končiar patrí medzi najkrajšie vrchy severozápadnej oblasti Pohronského Inovca. Jeho nezameniteľný tvar doslovne vystihuje jeho vlastný názov. Pri pohľade z Obyckých lúk (Škripec pod Hrádkom) pôsobí tento vrch ako súčasť vrchu Hrádok, ktorého mohutný hrebeň sa ťahá severne k zaujímavému, ostro skosenému a naklonenému vrcholu. Tento „Pohronský Kriváň“- Končiar je dominantou tejto časti pohoria a už pri pohľade naň možno pocítiť neskrotnosť a divokosť, ktorú stelesňuje.

Jeho severné a východné svahy pomerne strmo klesajú k známej Záhradskej doline s turistickým značením. Ide o významnú chatovú oblasť s pretekajúcim Sviniarskym potokom. Juhozápadné svahy masívu Hrádok – Končiar sú pomerne rozsiahle a siahajú až k rozhraniu s vrchom Skerešov pri obci Obyce. V tejto časti sa nachádza aj známa Drieňová studnička s priľahlým kamenným hrebeňom a zaujímavými výhľadmi na jeho okolie.

Tento vrch je popretkávaný množstvom lesných ciest a chodníkov, ktoré nás ľahko dovedú k jeho zaujímavým kamenným útvarom. Skaly Končiaru patria medzi najkrajšie v Pohronskom Inovci.

Ak sa vyberieme za zaujímavosťami tohto vrchu od Hrádku, zvolíme tak najideálnejší spôsob. Po ceste, ktorá sa ťahá východným svahom masívu Hrádok sa dostaneme až k rozhraniu týchto dvoch vrchov. Cesta v tomto mieste pretína tento výrazný horský chrbát (Hrádok – Končiar) a pokračuje po jeho západných svahoch k lúke Veľká Sršlenica. Keďže sa tieto skalné monumenty nachádzajú na jeho východnom svahu, je potrebné z tohto rozhrania pokračovať hrebeňom, ktorým sa za chvíľu dostaneme k prvým skalám Končiaru. Hrebeň je zalesnený, takže za výhľadom treba zostúpiť o niečo nižšie. Odmenou nám bude pozoruhodný pohľad na rozsiahle svahy Malého Inovca s priľahlou Záhradskou dolinou. Táto vyhliadka je naozaj veľmi pekná a určite stojí za tú trochu vynaloženého úsilia.
Ďalej sa po hrebeni dostaneme až k samému vrcholu tohto zaujímavého vrchu. Tu sa nachádzajú ďalšie kamenné bloky, tak ako to je zvykom v tomto sopečnom pohorí. Kamenné bralá v tejto časti oddeľujú tento vrchol hlbokým zrázom, čo vytvára z diaľky jeho typický skosený tvar.

Posledná, ale zato najkrajšia skalná časť sa nachádza severne od vrcholu vrchu Končiar, tesne nad Záhradskou dolinou. Je vyznačená aj na mapách, takže s jej lokalizáciou by zdatnejší návštevník nemal mať žiadny problém. Nájdeme ju spoľahlivo nad chatovou oblasťou Jaďová. Tieto skalky vrchu Končiar sú naozaj výnimočne pekné. Andezitové bralá zväčša obdĺžnikových blokov dopĺňajú lokálne kamenné moria porastené rôznym druhom machu. Táto skalná časť vrchu Končiar – Dúbrava je jedným s najpodmanivejších miest podcelku Pohronského Inovca – jeho severozápadných svahov.
Pri návšteve tohto vrchu si tiež môžeme všimnúť aj zaujímavý kamenný útvar s dosť netypickým zakončením. Ide o úzky typ andezitového brala, ktorého vrchol sa zakrivuje (v smere ako skutočný vrchol Končiaru) pomerne nezvyklým spôsobom. Pri takomto pohľade naň sa otvárajú mnohé otázky. Najmä v súvislosti so spomínanou lokalitou Hrádok a jeho bohatou históriou, by si aj tento vrch zaslúžil minimálne tak veľkú pozornosť.

Foto XIX: Pohľad na vrch Končiar z Tribečska
Foto XX: Pohľad na vrch Končiar z Brezín
Foto XXI: Prvá skalnatá oblasť vrchu Končiar
Foto XXII: Výhľad z prvej skalnatej oblasti vrchu Končiar na svahy Malého a Veľkého Inovca
Foto XXIII: Hrebeň vrchu Končiar
Foto XXIV: Vrchol vrchu Končiar
Foto XXV: Kamenné more vrchu Končiar nad Záhradskou dolinou
Foto XXVI: Skalné bloky nad Záhradskou dolinou

4.2.5 Skerešov

Vrch Skerešov patrí k veľmi obľúbeným a často navštevovaným miestam horného Požitavia. Niet sa čomu čudovať. Mohutné skalné bralá na jeho južnom svahu patria medzi najhodnotnejšie skvosty nášho kraja. Vďaka jednoduchému prístupu k nemu sa teší veľkej obľube a to aj napriek tomu, že sa nachádza mimo sieť turistických trás.

Vrch Skerešov leží v bezprostrednom okolí zaujímavej horskej obce Obyce. Okrem spomínaných prírodných zaujímavostí sa k tomuto vrchu viažu aj rôzne povesti. Možno sa o nich bližšie dočítať v peknom článku od autorky portálu Žitava.
Skalné bralá tohto vrchu patria medzi najväčšie skalné útvary v Pohronskom Inovci. Ich veľkosť je skutočne pozoruhodná. Týčia sa majestátne nad obcou Obyce ako koruna severozápadných svahov tohto malebného pohoria. Tieto skalné veže vytvárajú viacero zaujímavých puklín, ktoré pôsobia dojmom jaskyne.

Výhľady z brál Skerešova sú tiež veľmi zaujímavé. Sú situované zväčša na okolie obce Obyce a priľahlé svahy Pohronského Inovca. Sú esteticky veľmi hodnotné a vyhľadávané.
Prístup k týmto bralám je jednoduchý a preto je vhodný aj pre krátku vychádzku, keď človek nedisponuje dostatočným množstvom času. Najjednoduchší spôsob, ako navštíviť toto miesto je zvoliť si ako východiskový bod obec Obyce. Konkrétne jej severnú časť hraničiacu s juhozápadným svahom tohto vrchu. Ďalšia používaná trasa vedie cez horáreň Skerešová, nachádzajúcu sa východne od tejto obce. Tieto dve trasy patria medzi najpoužívanejšie, ale samozrejme ako sa vraví: „fantázií sa medze nekladú“ a preto je mnoho spôsobov, ako sa dostať k bralám vrchu Skerešov.

Za zmienku ešte stojí aj občasný potok pretekajúci popod tieto skalné bralá. Nesie rovnomenný názov ako tento vrch. Odvádza prebytočnú vodu z oblasti rozhrania vrchov Skerešov a západných svahov vrchu Končiar. Táto časť sa nazýva Konské blatá. Zhodou okolností som po prvý krát toto miesto navštívil práve v čase, keď jeho pomenovanie doslovne vystihovalo charakter tohto územia. Bol práve koniec februára a obdobie prichádzajúcich jarných dní, keď masívna snehová pokrývka už nedokázala odolávať vysokým teplotám tohto obdobia. Potok Skerešov, ktorý počas horúcich letných dní vysychá sa teraz dravo valil oblasťou Konských blát a zaplavoval cesty tohto územia. Voda stekala divokým prúdom a niesla so sebou obrovské nánosy blata z priľahlých svahov. Konské blatá tak prehovorili a odhalili tajomstvo svojho zaujímavého názvu. Najviac sa človek o svojej rodnej krajine dozvie práve pobytom v nej!

Foto XXVII: Skalné bralá Skerešov
Foto XXVIII: Vežičky na lokalite Skerešov
Foto XXIX: Konské blatá z brál Skerešova
Foto XXX: Lúka pod Skerešovom
Foto XXXI: Skalné bralá Skrerešov nasvietené zapadajúcim zimným slnkom

4.2.6 Hrádocké

Vrch Hrádocké je posledným vrchom z tohto zaujímavého podcelku v severozápadných svahov Pohronského Inovca. Jeho západná časť hraničí s horným tokom rieky Žitava v oblasti bývalej horárne Papierňa. Zo severu to je už spomínaná Záhradská dolina, ktorá zároveň ohraničuje tento horský podcelok od ďalšej zaujímavej a odlišnej časti tohto pohoria.
Aj napriek tomu, že sa v Hrádockom nachádza množstvo pozoruhodných miest, ide o neznámy a málo navštevovaný vrch. Miestny ho často využívajú ako skratku k Záhradskej doline, pokiaľ nechcú prechádzať popri cestnej komunikácii. Od Obýc vedie cez Skerešov a neskôr po východnom svahu tohto vrchu lesná cesta často využívaná k tomuto účelu.
Hrádocké (tak ako aj vrch Skerešov) je v podstate pokračovaním jedného zo západných hrebeňov vrchu Končiar. Ide však o samostatný vrch aj keď mnohé z máp to uvádzajú rozdielne. Tento hrebeň sa končí výraznou vyvýšeninou a klesá juhozápadne až k rozhraniu medzi ním a susedným vrchom Skerešov. Táto časť predstavuje hlboko zarezanú dolinku medzi týmito dvoma vrchmi. Najmä svahy Hrádockého sú s obnaženým podložím vo forme kamenných sutí a morí zaujímavým miestom. V tejto časti sa nachádza aj zaujímavá oblasť, ktorú mnohí poznajú pod názvom Ladina. V mieste rozhrania týchto vrchov (Skrerešov a Hrádocké) sa týči mohutný skalný útvar s ďalekými výhľadmi. Umožňuje pekný pohľad na čarokrásnu krajinu okolia Jedľových Kostolian a na náprotivné západné svahy vrchu Končiar. Toto miesto je zároveň prvým, z ktorého sa nám naskytá pohľad na túto pozoruhodnú oblasť horného Požitavia. Pred nami sa otvára dolina s riekou Žitavou meandrujúcou cez lúky pod vrchmi Včelár a Cerov. To, čo nasleduje ďalej je tým najkrajším, čo horné Požitavie dokáže ponúknuť. K tejto skale nás ľahko dovedie lesná cesta vedúca od brál Skerešova. Ide o pomerne vysoký skalný útvar tvoriaci veľký zráz, ktorý pokračuje zaujímavým a rozsiahlym kamenným morom až k začiatkom spomínanej doliny medzi vrchmi Hrádocké a Skerešov. Lokalita Ladina je veľmi zaujímavým miestom ukrytým hlboko v tejto oblasti.

Vrch Hrádocké spolu s vrchmi tohto článku tvoria zaujímavý podcelok, ktorý disponuje mnohými prednostami a ktoré z neho robia veľmi lukratívnu časť tohto pohoria. Keďže sa však jedná o často využívane poľovné revíri a pohyb po týchto miestach nezahŕňa žiadne turistické trasy, je dôležité mať pri návšteve týchto miest zdravý úsudok a dostatočnú dávku opatrnosti. O etike správania sa k prírode a zvlášť k týmto panenským miestam si myslím, že netreba nič viac dodávať.

Foto XXXII: Zabudnuté kamenné svahy v Hrádockom
Foto XXXIII: Hrádocké
Foto XXXIV: Kamenné útvary v Hrádockom
Foto XXXV: Kamenné more Ladina
Foto XXXVI: Ladina. Vrcholové skaly
Foto XXXVII: Ladina. Výhlad v zime