O regulácií korýt riek a potokov pretekajúcich krajinou, v ktorej žijeme, sa toho už popísalo dosť. Aj keď si to často neuvedomujeme, sme súčasťou životného prostredia, v ktorom žijeme, ktoré si prispôsobujeme a ktoré má významný vplyv na kvalitu nášho života a s ním spojeného pohodlia, ktoré je pre nás ako živočíšny druh často nadradené nad ostatné hodnoty.
Keď sa naši predkovia usadili na Požitaví, bola to práve rieka, ktorá určovala ich život. Rieka im dávala všetko potrebné. Dnes, po drastických zásahoch do ekosystémov vodných tokov je tomu naopak. Sme to mi, kto určuje život a budúcnosť rieky. Ale je tomu skutočne tak?
Skrotili sme rieky zregulovaním ich korýt, teda aspoň tak sme si to mysleli. Ale je naozaj možné skrotiť rieku? Vodný živel, ktorý predstavuje jednu z najväčších energií, s akými prichádzame denne do kontaktu, aj keď si to vôbec neuvedomujeme. Odpoveďou na túto otázku sú povodne, úbytok živočíšnych druhov v rieke a jej okolí, ktorý je každým rokom výraznejší.
Cieľom tohto článku nie je úvaha nad správnosťou či nesprávnosťou zásahov do rieky. Chcel by som sa pozrieť na tento problém trošku inak, z opačnej strany. Priblížiť a poukázať na mechanizmy, pomocou ktorých sa rieka s týmito zmenami snaží vysporiadať.
Rieka Žitava je dnes na väčšine svojej cesty Požitavím zregulovaná. Tieto regulácie koryta rieky výrazne znižujú jej schopnosť vysporiadať sa prívalovými vlnami, čoho výsledkom sú časté povodne. Ale je povodeň skutočne len dôsledkom narušenia ekosystému rieky? Bezvýznamnou prívalovou vlnou, s ktorou sa rieka nedokáže vysporiadať, spôsobujúcou významné škody na ľudských obydliach? Nie je to celkom tak! Povodeň je jedným z kľúčových mechanizmov, pomocou ktorého sa rieka snaží prinavrátiť si svoj pôvodný stav. Je to jej nesúhlas, s tým čo sme z nej dnes urobili. Ako to presne funguje v praxi ukazuje nasledujúci príklad.
Brehy rieky Žitavy boli v mestskej časti Zlaté Moravce – Chyzerovce zregulované. Koryto bolo rozšírené, s vyrovnaným prietokom. Výška hladiny pri priemernom prietoku dosahuje výšku približne 30 cm. Brehy boli upravené, korene poskytujúce úkryt pre vodné živočíchy boli odstránené. Rieka ostala pre ľudí bezpečnejšia, ale život v nej to výrazne narušilo. Na prvý pohľad by sa zdalo, že to tak aj ostane. Ale rieka je neskrotný živel. Povodeň v júni 2010 to čiastočne zmenila. Na jednom mieste prívalová vlna vyvrátila starú jelšu, obnažila jej korene a zmenila prúdenie vody v rieke. S príchodom ďalších povodní tento zmenený prúd rieky vymlel breh a vyhĺbil toto predtým plytké koryto rieky. V mieste, kde pred tým bolo rovné koryto s minimálnym prietokom a zarovnanými brehmi sa teraz nachádza hlboká tôň s vyvráteným koreňom poskytujúcim bezpečný úkryt pre vodné živočíchy. Obávaná povodeň prinavrátila rieke z časti jej „pôvodný“ tvar. A toto nie je jediný príklad. Nižšie po toku Žitavy je možné objaviť ďalšie takéto príklady snahy rieky zmeniť koryto v svoj pôvodný tvar.
Naše neuvážené zásahy do ekosystémov riek sú preto len dočasné, urýchlené a hlavne čo sa týka problematiky povodní nič neriešia. Takže regulovať, či neregulovať?
Legenda k fotografiám:
V čase zhotovenie týchto fotografií prebehol na koryte rieky Žitavy regulačný výrub drevín. Stará vyvrátená jelša bola odstránená aj z časťou koreňa. Fotografie tak z časti stratili na svojej výpovednej hodnote.
Fotografia č.1:
A: Vyvrátený koreň starej jelši.
B: Zmenený smer prúdenia toku
C: Prúd narážajúci do vyvráteného koreňa vyhĺbil jamu v hĺbke cca 1m.
D: Hlboko – podmytí breh rieky z hĺbkou cez 1 m.
Bez ohľadu na kvalitu a (ne)vyhovujúci chemizmus vody, predstavuje tento biotop prostredie s vyhovujúcimi podmienkami pre pôvodné druhy viazané na tok Žitavy
Fotografia č.2:
A: Priemerná hĺbka toku cca 20 – 30cm
B: Zregulované brehy rieky bez obnažených koreňov poskytujúcich prirodzený úkryt
Bez ohľadu na kvalitu a (ne)vyhovujúci chemizmus vody, predstavuje tento biotop prostredie s nevyhovujúcimi podmienkami pre pôvodné druhy viazané na tok Žitavy
fotografia čísl…
fotografia čísl…
