O Zlatnianke (Hostianskom potoku) -

Na prvý pohľad nám tento tok nesúci viacero názvov nepríde ničím zvláštnym, či nebodaj výnimočným. Pre mnohých obyčajný potok, na mnohých miestach poznačený neuváženou alebo “nevyhnutnou” reguláciou, s množstvom odpadu, ktorý sa v nej za tú dlhú dobu, čo preteká cez ľudské sídla nahromadil. Iná situácia však nastane, ak zídete z betónových ciest, ktoré každodenne mnohí z nás vyšľapávajú do práce, či za inými povinnosťami a nahliadnete, či bližšie spoznáte charakter a osobnosť jej toku. Tvorí akúsi stabilnú dominantu Zlatých Moraviec a spolu s riekou Žitavou je zodpovedná za vymodelovania krajiny, ktorou preteká na svojej 24,5 km ceste. Pri troche fantázie a zapojení imaginácie ju možno pokladať za sestru Žitavy, aj keď jeden z jej názvov je práve mužského rodu. Jej tok je po celej jej dĺžke v porovnaní s hornou Žitavou o niečo pokojnejší a kľudný, a preto pôsobí tak trošku “ženským” dojmom, v dôsledku čoho budem v tomto príspevku písať o nej (Zlatnianka, Hlboká) a nie o ňom (Hostiansky potok).

Jej tri zaužívané názvy už čo-to napovedajú o jej histórii, charaktere či určenia územia, ktorým preteká. Pre nás Zlatomoravčanov je asi najznámejšie pomenovanie Zlatnianka, ktoré vzniklo pravdepodobne podľa výskytu zlata a jeho ryžovania v jej toku. Zaujímavá je aj myšlienka, ktorú vyslovil historik F. Komlossy. Išlo o teóriu naznačujúcu to, že Zlaté Moravce vznikli ako osada ryžovníkov zlata a až neskôr sa z nich stali roľníci a remeselníci. Okrem Zlatnianky sa zlato ryžovalo aj v potoku Leveš, či Topoľnica.

Pomenovanie Hlboká (resp. Hlboký potok) je odvodené od 11 km úseku, ktorým Zlatnianka preteká Hlbokou (Karlovou) dolinou a názov Hostiansky potok podľa obce Hostie, ktorá predstavuje prvé ľudské sídlo, ktorým Zlatnianka preteká. Do konca druhej polovice 20. storočia niesol tento tok názov Hlboký potok až po jeho sútok s potokom Leveš v mestečku Topoľčianky a pod ním sa mu hovorilo Zlatnianka. V súčasnosti je však jeho správne pomenovanie Hostiansky potok, a to od jeho prameňa až po ústie do rieky Žitavy.

Mapou označený prameň Zlatnianky je lokalizovaný takmer presne na severovýchodnej hranici Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie na úpätí Veľkopoľskej vrchoviny. Avšak prameň Zlatnianky nie je len jeden, ale sú dva. Ten prvý sa nachádza v tesnej blízkosti Trubianskeho štálu pri osade Penhýbel, v tieni dubového lesa. Nevedie k nemu žiadna cesta a preto je jeho vyhľadanie trošku komplikované a to aj v dôsledku kompletného oplotenia, prekrývajúceho sa s jej tokom. Je ľudskou rukou príjemne upravený a jeho voda je čistá a lahodne svieža. Ihneď po vyvretí zo zeme vytvára pomerne silný potôčik a svojrázne sa prediera kamenistým podložím lesa. Jeho koryto je nízke a voda v ňom plytká, prúdiaceho charakteru. O niečo bližšie k osade Penhýbel, v akomsi pozostatku pôvodného lesa sa nachádza druhý prameň s minimálnym prietokom.

Pomerne nezvyčajné je vybudovanie malej Vodnej nádrže (VN) tesne pod prameňmi Zlatnianky, z ktorej vody je napájaná aj táto nádrž s názvom Husárová. Nakoľko je voda Zlatnianky pritekajúca do VN Husárová pramenito čistá, vytvára dokonalé životné prostredie pre pôvodného obyvateľa našich horských tokov, raka riečneho.

Rak riečny patrí medzi kôrovce, konkrétne k desaťnožcom. Jeho telo je pokryté súvislým pancierom z uhličitanu vápenatého. V prednej časti tela má premenené predné nohy na mohutné klepetá, ktoré mu slúžia na získavanie potravy, ale aj na obranu pred predátormi či inými rakmi. Po štrkovom dne, ktoré s obľubou vyhľadáva sa pohybuje pomocou štyroch párov nôh s dopredu smerujúcimi klepetami a pri náhlom potrebnom ústupe pláva pomocou rýchleho ohýbania chvosta smerom dozadu. Aj keď rak na prvý pohľad pôsobí mohutne a ťarbavo, pomocou tejto jeho techniky dokáže skutočne rýchle uniknúť z potenciálneho nebezpečenstva. Obľubuje najmä kamenisté podložie horských tokov s mierne tečúcimi úsekmi, kde sa často ukrýva pod veľkými a ploskými kameňmi. Nižšie po toku vyhľadáva bezpečnejšie úkryty v podobe koreňov stromov, kde v tieni striehne na možnú potravu. Ale možno ho stretnúť aj na hlinistom podklade, kde si buduje hlboké diery, ako je tomu aj nižšie po toku Zlatnianky, kde je breh súvisle pokrytý týmito úkrytmi.

Rak sa rozmnožuje na jeseň a larvy sa liahnu na jar v závislosti od teploty vody. Samica ich nosí pod chvostom až do dvoch týždňov po ich vyliahnutí v počte od 150 do 200 vajíčok. Malé raky sa živia planktónom, až neskôr vyhľadávajú väčšiu živočíšnu potravu, často v podobe uhynutých rýb či iných organizmov. Dožíva sa vysokého veku, a to až 20 rokov. Je veľmi citlivý na kvalitu vody a neznesie skoro žiadne chemické znečistenie, v dôsledku čoho z našich vôd prakticky vymizol. Je zákonom chránený, avšak v čistých vodách a pre neho vhodných podmienkach sa vyskytuje v pomerne hojnom počte. Pre jeho ďalšiu existenciu je však paradoxne potrebná ochrana nie raka, ale jeho prirodzeného prostredia. V minulosti (cca 1990) sa v okolí Zlatých Moraviec vyskytoval hojne v tokoch nad, ale aj ďaleko pod mestom. V súčasnosti rak prežíva už len v hornom toku Žitavy a Zlatnianky, v Leveši a pár menších lokalitách. Raky pod mestom Zlaté Moravce sú už dávnou minulosťou. Okrem raka riečneho sa na Slovensku tiež vyskytuje rak bahenný a rak skalný, tzv. riavový.

VN Husárova je pomerne malá a hlboká, s čistou vodou, v ktorej sa rakom naozaj darí. Pod touto vodnou nádržou sa Zlatnianka dostáva do Hlbokej doliny dlhej 11 kilometrov. Preteká tesne povedľa betónovej cesty a je stále pomerne plytká a úzka. Pre zvýšenie druhovej diverzity toku je v tomto úseku vybudované väčšie množstvo malých betónových splavov, ktoré predstavujú optimálne podmienky pre život rakov a prvých pstruhov Zlatnianky. Na rozdiel od Žitavy, Zlatnianka nebola zarybnená pstruhom dúhovým, a preto sa v jeho toku vyskytuje len čisto pôvodné druhové zloženie rýb. V celej Hlbokej doline, až po obec Hostie sa možno stretnúť len so pstruhom potočným a čerebľou pestrou. Tento plytký charakter toku si Zlatnianka udržuje takmer 5 kilometrov. Voda je plytká, s prudkými prúdmi a kamenistým dnom. V asi 500 metrových intervaloch sa nachádzajú spomínané splavy, z ktorých sú už mnohé zničené v dôsledku prudkého zdvihnutia hladiny v jarných obdobiach topenia snehu. Avšak pri Borisku, tesne nad Skýcovským mlynom, sa jej tok začína výrazne meniť. Krajina už nemá taký veľký sklon a Zlatnianka po prvý krát na svojej ceste môže spomaliť tempo a stočiť sa z lesa na lúky pod Drieňovou. Potok v týchto miestach križuje Ponitriansku magistrálu, miestami meandruje a rozlieva sa do širokého a plytkého toku, striedajúceho sa z hlbokými tôňami a prudkými Zlatnianskými splavmi. Typické pre tento úsek sú úzke korytá, z oboch strán lemované dočervena sfarbenými koreňmi starých jelší, medzi ktorými voda preteká prudkým prúdom a neskôr sa v plnej sile rozlieva do veľkých a hlbokých kotlín potoka. Z pohľadu po smere toku vytvárajú tieto miesta takzvaný hruškovitý tvar, ktorý je možné nájsť iba na Zlatnianke v Hlbokej doline. Voda Zlatnianky je pomerne čistá až po obec Hostie a má bohaté množstvo prítokov. Od prameňa pri Trubianskom štale až po obec Hostie sa do nej vlieva 15 potôčikov.

Z ichtyologického hľadiska zohráva tento úsek hornej Zlatnianky veľký význam pre prirodzený neres pstruha potočného. Tento druh lososovitej ryby podniká každoročne rôzne dlhú migračnú trasu z dolných úsekov toku do vyšších partií Zlatnianky. Konkrétne sa jedná práve o tieto plytké úseky toku v Hlbokej doline nad obcou Hostie, kde na jeseň dochádza k prirodzenému výteru pstruha. Nejedná sa však len o ryby zo Zlatnianky. Z určitého dôvodu tieto miesta vyhľadávajú aj pstruhy z horného toku Žitavy. Pstruh pri svojej ceste za neresom prekonáva obdivuhodné prekážky a dokáže zdolať aj veľké prirodzené, ale aj umelo vytvorené kaskády na toku. Zlatnianka je toho krásnym príkladom. Pri troche šťastia a presnom naplánovaní je tento ťah pstruha možné aj pozorovať. Okolo babieho leta, v neskorú kalendárnu jeseň, je možné zhliadnuť migrujúce pstruhy ako prekonávajú rôzne prekážky. Vhodným miestom pre toto pozorovanie je betónový splav na toku Zlatnianky v meste Zlaté Moravce, pri podniku Fenestra. Ak sa potichu usadíte na brehu tohto splavu a ostanete v tichosti, môžete vidieť pstruhy ťahajúce hore prúdom, snažiace sa prekonať spád tohto splavu. Vo veľkej rýchlosti sa matičné ryby vrhajú zo spenenej vody do spádu často viac ako metrovými skokmi a túto činnosť opakujú, až pokiaľ sa im úspešne nepodarí prekonať prudký spád vody. Často sa stáva, že pri výskoku ryba dopadne na breh a prudkými trepotavýmí pohybmi sa dostane až nad úroveň splavu, kde ďalej pokračuje vo svojej ceste za neresom. Pstruhy sú v tomto období prekrásne vyfarbené a samce ľahko rozlíšiť podľa hákovito prehnutej spodnej čeľusti a tmavého sfarbenia ich štíhleho a silného tela. Samice sú oveľa farebnejšie ako v iné ročné obdobia a majú plné bruchá veľkých žltooranžových ikier.

Tok Zlatnianky je významným neresiskom pstruha a bohato zásobuje celú oblasť horného Požitavia touto krásnou rybou. Mladé pstruhy z Hlbokej doliny každoročne splavuje jarná voda do nižších partií, často až po sútok s riekou Žitavou v obci Chyzerovce, odkiaľ sa potom ľahko dostávajú do horného toku tejto rieky. V obci Hostie je tok Zlatnianky značne zregulovaný a nastáva tu aj dosť veľký problém znečistenia toku, nakoľko obmýva celú obec. Nižšie pod touto obcou sa Zlatnianka pomerne dosť upokojí a vytvára prvé hlboké miesta s kaskádami, ale aj s pomaly tečúcou vodou. Bohato sa stáča a vytvára rozsiahle zátoky, kde sa hromadí odpad z tejto obce už niekoľko rokov. Tento problém jej znečistenia je najviac nápadný v miestach, kde sa vytvárajú prírodné kaskády v dôsledku spadnutých stromov do jej toku, ktoré fungujú ako hrádza či „zdržovadlo“ vody a prírodného odpadu v podobe naplavených konárov zo stromov, ale taktiež aj komunálneho odpadu zo spomínanej obce. Na tomto úseku je možné objaviť miesta, kde sa tento odpad nahromadil a vytvoril súvislú vrstvu zloženú hlavne z PET fliaš, v dôsledku čoho nevidieť ani hladinu tohto potoka. Tento odpad je tu zadržiavaný a tok sa ho nedokáže zbaviť prirodzenou cestou. Je tu možné objaviť množstvo odpadu ešte z obdobia socializmu, čo svedčí o tom, že sa tu tento komunálny odpad hromadí už minimálne dve desaťročia. Je však prekvapujúce, že aj napriek tejto skutočnosti sa tu dobre darí pstruhom a aj rakom. Ale to však platí len po úsek toku po závod Šampiňonáreň a.s., tesne nad obcou Topoľčianky. Výpust z tohto podniku do toku Zlatnianky prestavuje zároveň aj hranicu výskytu raka riečneho na Zlatnianke. Nakoľko sa rakom nad týmto výpustom darí veľmi dobre, pod ním sa nevyskytujú žiadne. Taktiež tento podnik spôsobil približne pred šiestimi rokmi vytrávenie celého toku, takmer až po Zlaté Moravce. Z toku vtedy zmizli takmer všetky druhy rýb, ktoré v ňom žili. Krivák a larvy potočníkov, ktoré sa v tomto toku vyskytovali vo veľkej miere a predstavovali hlavný jedálny lístok týchto rýb, sa tu neobjavili dodnes. Nachádzajú sa iba vyššie nad týmto podnikom. A práve vďaka nedotknutému prostrediu toku Zlatnianky v Hlbokej doline začína znovu obsadzovať tento tok pôvodný pstruh potočný, ktorý sa v súčasnosti úspešne rozšíril až po sútok s riekou Žitavou pri obci Chyzerovce. Nakoľko bola táto voda ešte pred cca štyrmi až šiestimi rokmi prakticky mŕtva, je to obdivuhodný výkon, ktorý mi spôsobuje radosť z toho, že naše vody sa pomaly ale isto čistia a sú na ceste k lepšiemu.

Zlatnianka ďalej preteká popri dostihovej dráhe v Topoľčiankach, kde sa jej charakter nijak výrazne nemení. Nižšie po toku sa nachádza starý betónový splav, ktorý je už po rokoch skoro zničený. V mestečku Topoľčianky nasleduje ďalšia regulácia koryta po celej jej dĺžke. Kúsok nad centrom Topoľčianok sa do Zlatnianky vlieva ďalší významný prítok Leveš, prameniaci pod obcou Skýcov.

Pod týmto mestečkom až po Zlaté Moravce tok Zlatnianky vytvára impozantné miesta s výskytom druhového zloženia rýb podobné hornému toku Žitavy, s absenciou pstruha dúhového. Voda tohto toku je v týchto miestach pomerne pokojná a hlboká a v jesenných mesiacoch vytvára čarokrásne prostredie s neopakovateľnou atmosférou, charakteristickou práve pre tento tok. Tento dojem narúša iba priemyselný park, nekompromisne sa rozširujúci do čoraz väčšej blízkosti jej toku.

Po dosiahnutí mesta Zlaté Moravce nasleduje ďalšia regulácia so spomínaným betónovým splavom, pri podniku Fenestra. Pod mestom Zlaté Moravce sa tok výrazne odlišuje od jeho horného úseku a voda v ňom už vytvára hlboké jamy, netypické pre potok, s hĺbkou dosahujúcou skoro tri metre. V týchto hlbinách Zlatnianky sa už po boku pstruhov a jalcov vyskytujú aj ryby, ktoré sú charakteristické pre nížinný tok riek a potokov. Zaujímavou rybou je pestro sfarbená nepôvodná slnečnica pestrá, ktorá sa v našich vodách úspešne aklimatizovala. Sem-tam sa tu mihne malá šťuka, či kapor a bol tu už ulovený aj malý sumec. Pri obci Chyzerovce, tesne nad sútokom zo Žitavou, je vybudované malé vzdúvadlo, slúžiace v letných mesiacoch na čerpanie vody pre poľnohospodárske účely. Jeho odtok, kde voda padá z približne päťmetrovej výšky, s obľubou vyhľadáva pstruh, ktorý sa tu v lete zdržiava v dôsledku bohato prekysličenej vody. Pod týmto vzdúvadlom tok Zlatnianky vytvára často neprístupné miesta z s množstvom sŕn a inej zveri. Pre tento tok tohto úseku boli charakteristické mohutné topole, ktoré súvisle obrastali koryto Zlatnianky. Mali obrovské rozmery a poskytovali bezpečný úkryt pre dravé vtáky, ktoré vo veľkom počte hniezdili v ich korunách a odchovávali mladé. Z doposiaľ neznámych dôvodov, však minulú zimu tieto topole na toku Zlatnianky od spomínaného vzdúvadla pri obci Chyzerovce až po sútok zo Žitavou, kompletne vypílili, čím zmenili estetický dojem, charakteristický práve pre tento úsek Zlatnianky.

Posledné desiatky metrov úseku Zlatnianky, pred sútokom do rieky Žitavy, sú znovu zregulované. Tok Zlatnianky v týchto miestach končí svoju takmer 25 kilometrovú trasu z Trubianskeho štálu pod Vtáčnikom a pomalým prúdom sa vlieva do Žitavy, kde premiešava vodu tohto krásneho toku s vodou chladnej a kamenistej Žitavy Zlatých Moraviec. Tieto dva toky, charakteristické pre horné Požitavie, sú navzájom úzko prepojené a spoločne ruka v ruke sa podieľajú na charaktere a čistote toku nižšie na juhu. Problém podceňovania tohto toku, ako aj jeho prílišné znečisťovanie sa takmer vždy odrazí na rieke Žitave, ktorá ako jej veľká sestra, tečie po jej boku, skoro celým horným Požitavím.