Odkryté tajomstva Osného potoka -

V prírode možno pozorovať zaujímavú kombináciu harmónií, ako aj jej nemenej zaujímavé hierarchické usporiadania jednotlivých častí. Nahliadnutie do tých najmenších podrobností nám umožňuje vnímať krásu celku ako takého. Osobitne to platí pre vody, v ktorých sa nachádza všetka sústredená energia z miest, odkiaľ „prichádzajú“.

Ako rieka Žitava preteká krajinou, tak sa zároveň mení aj jej vzhľad. Na hornom toku je jej podložie kamenné, s množstvom dokonale obrúsených skál, ktoré sú na prvý pohľad náhodne rozmiestnené po jej toku bez akejkoľvek pravidelnosti. Tento výsledný obraz udáva nezameniteľný charakter horného toku Žitavy. Ako je pre každého človeka charakteristický odtlačok prsta, pre rieky a potoky sú to práve tieto základné črty, ktoré dávajú týmto ekosystémom vlastnú osobitosť resp. osobnosť.
Ale nie je to len vizuálny obraz koryta rieky a jeho bezprostredného okolia, ktorý vytvára jej celkový dojem. Je tu ešte jeden dôležitý prvok. Je ním sústredená energia krajiny, ktorá sa vo forme „obyčajnej vody“ dostáva do koryta rieky prostredníctvom jej jednotlivých prítokov.

Keď sa zameriame na tok hornej Žitavy, tak práve v tejto časti horného Požitavia sa nachádzajú tie najvýznamnejšie prítoky. A práve oni sú zodpovedné za jej jedinečný obraz a tvár. Ide o tieto tri toky:

1) Sviniarsky potok, ktorého tri pramene sú situované pod Veľkým Inovcom, konkrétne na južnej strane Kopanických lúk a severnej a južnej časti oblasti Cerovina.

2) Osný potok, ktorý taktiež pramení tesne pod Veľkým Inovcom a na svojej ceste Osnou dolinou až k ústiu Žitavy priberá ďalších deväť prameňov.

3) Potok Žitavica, ktorý na južnom cípe Veľkopoľskej vrchoviny zbiera vodu a sústreďuje ju do rieky Žitavy.

Tieto tri najvýznamnejšie prítoky hornej Žitavy majú niektoré spoločné charakterové vlastnosti, ale zároveň tiež vlastnú osobitosť, resp. osobnosť. Výsledným dojmom horného úseku rieky je práve prepojenosť originality a vzájomnej vizuálnej podobnosti týchto troch prítokov.
Samozrejme, že aj ostatné prítoky majú v konečnom dôsledku významný vplyv na rieku, ale nie je cieľom tohto článku zachádzať až do takýchto podrobností. Práve naopak. V tomto článku by som chcel poukázať na vyššie spomenuté vlastnosti a to na modelovom prvku, Osnom potoku, ktorý je ideálny pre pochopenie prepojenosti rieky s jej prítokmi.

Ako bolo spomenuté, hlavný prameň Osného potoka sa nachádza v pohorí Pohronský Inovec (ktorý je mimochodom mimoriadne bohatý na vodné toky), a to konkrétne na severozápadnom svahu jeho najvyššieho bodu. Vzhľadom na oblasť horného Požitavia, leží tento prameň v pomerne vysokej nadmorskej výške.
Zo severnej časti sedla medzi Veľkým a Malým Inovcom sa nevýrazný prúd chladnej a priezračne čistej vody prediera ihličnatým porastom. Zatiaľ, čo jeho brehy sú lemované opadaným ihličím zo smreka, jeho silný prúd už odhaľuje prvé známky podložia. Zväčša jemný štrk z rozdrobeného andezitu dláždi „koryto“ tejto horskej bystriny. Tento úvodný úsek má vysoký výškový rozdiel, v dôsledku čoho sa tu nachádza množstvo malých prírodných kaskád rozličných tvarov.
Osný potok je neskôr zvieraný severovýchodným svahom vrchu Brestovo a juhozápadnou časťou Kamenného vrchu. Práve tu sa potok začína viac podobať na rieku Žitavu. Podložie síce stále ostáva dláždené jemným štrkom, ale je už o niečo hlbšie. Jeho brehy sú už porastené typickými druhmi listnatého lesa. Korene sú viac obnažené a na prvý pohľad pevne zvierajú brehy potoka. Väčšie kusy kamenia v okolí toku sú ladené v svetlých odtieňoch, tak ako aj jeho podložie.
Po opustení tejto „tiesňavy“ už nie je také výrazné prevýšenie. Osný potok tu zviera 90o uhol a ďalej tečie na východ cez Osnú dolinu, popod Kopanické lúky, až do rieky Žitavy. V Osnej doline je už tento potok pomerne vodnatý a miestami vytvára celkom hlboké jamy. Jeho podobnosť s riekou Žitavou je tu už nepopierateľná. Zákutia tohto záverečného úseku sú najzaujímavejšie. Potok miestami preteká pomerne rovným úsekom, kde sa značne rozširuje a pri zvýšenom prietoku si razí novú cestu. Niektoré časti tohto úseku sú hlinené a pri vyššom prevýšení sa tok zužuje do úzkeho a pomerne hlbokého koryta rôznych tvarov. Posledné stovky metrov Osného potoka pred sútokom so Žitavou sú takmer na nerozoznanie od nej.
Voda však okrem spoločných častí prináša aj energiu z celej tejto oblasti. A tým rieka Žitava od toho bodu nadobúda nový rozmer, ktorý je vo veľkej miere ovplyvnený práve týmto malým a na prvý pohľad nevýrazným – Osným potokom.