Hostiansky potok a povodeň -

Rozmanitosť a svojráznosť tečúcej vody a korýt, ktorými si voda razí cestu podľa svojho vlastného rozhodnutia, je pre každý tok jedinečná. Každá rieka či bystrina, ale aj starobylé a rokmi neudržiavané poľné potoky majú svoj vlastný príbeh.

Príbeh, ktorý vnímavý a citlivý človek ľahko prečíta. Príbeh, ktorý sa nám voda ako najzákladnejšie médium snaží priniesť. Ľudia však vode prestávajú rozumieť. Dlhé veky si človek vodu vážil a mal pred ňou rešpekt. Voda zase mala pre ľudí porozumenie. Ale už tomu tak nie je. Ľudia sa menia a voda sa bráni. Rád chodím k vode. Na hornom Požitaví mám svoje obľúbené miesta. Niektoré navštevujem častejšie a iné sporadicky. K niektorým sa, však, vraciam len s odstupom času, pretože voda žije, a plynutím času sa mení. Nemení sa však z ničoho nič. Voda má na zmenu vždy svoje dôvody.

Hostiansky potok ako významný tok horného Požitavia je jedným z nich. Z jeho koryta sa dá čítať ako z otvorenej knihy. Jeho rozmanitosť ma udivovala už od prvej chvíle, keď som ho prvýkrát navštívil. Pod korunami stromov, ktoré lemujú jeho koryto sa ukrýva mnoho tajomstiev. Najviac na miestach, ktoré sú neprístupné a život tu plynie svojím vlastným tempom. Jedným z takýchto miest je aj jeho záverečný úsek, tesne pred sútokom s riečkou Žitavou.

Rád sa na tieto miesta vraciam. Keď človek postupuje proti prúdu toku, je to ako keby sa vracia spätne do času jeho postupnej existencie. Voda na sútoku týchto dvoch hlavných tokov horného Požitavia sa vzájomne mieša. Nie je to však len voda. Je to najmä energia celého horného Požitavia, ktorá v tejto vode spočíva. Hostiansky potok je na tomto úseku jedinečný. Jeho hlinené podložie a brehy voda už dlhé roky obmýva a vytvára priam umelecké diela. Už po prvých krokoch hore prúdom sa človek dostáva do skutočne zabudnutých končín, na ktoré ľudská noha vkročí len veľmi výnimočne. Spanikárené rybáriky, ktoré v tomto úseku s obľubou hniezdia a prelietavajú korytom sú z prítomnosti človeka zmätené. Srny a srnce, ktoré nenápadne sledujú z brehu váš pohyb, neveriacky „krútia hlavou“. A ryby, tie sa bez akejkoľvek opatrnosti vrhajú do ponúkanej nástrahy od človeka – rybára, ktorý sa na týchto miestach zrazu objavil.

Tento krát tu však niečo nesedelo. Vo vzduchu bolo zvláštne ticho a voda bola akosi podozrivo pokojná. Nevšimol som si to hneď. Trvalo chvíľu, pokiaľ mi to došlo. Povodňová voda z nedávneho obdobia, ktorá sa prehnala týmto korytom, bola príliš agresívna. Zmenila takmer celé koryto a len ťažké je predstaviť si, ako obyvatelia jeho toku dokázali odolať. Neopatrné zábery charakteristické pre tento tok však neprichádzali.
Len s vynaložením veľkého úsilia sa mi podarilo uloviť pár starších jalcov. Všetky z nich mali na sebe ešte známky nedávnej pohromy, na akú nemohli byť pripravené. Dlhé roky tieto ryby odolávali toxickým splaškom z obcí Topoľčianky, Hostie a najmä z mesta Zlaté Moravce, cez ktoré tento potok preteká. Dnes ostali len tie najsilnejšie a pri pohľade na ne som k ním cítil veľký rešpekt, aký človek môže k inej živej bytosti cítiť. Súboj s takouto rybou je úžasná vec a to správne naplnenie, ktoré pozná každý športový rybár, prichádza len po vrátení týchto rýb späť do ich prirodzeného prostredia.

Na záver by som chcel upozorniť, že rybárčenie na tomto úseku bez dokonalej znalosti tohto revíru je životu nebezpečné, nakoľko je podložie hlinené a nachádzajú sa na ňom extrémne zlomy. Pri kalnej vode návštevu tohto úseku vôbec neodporúčam. Ale pri dostatočnej dávke zdravej opatrnosti a predvídavosti, opierajúcej sa o predchádzajúce bohaté skúsenosti sa vám návšteva tohto úseku Hostianskeho potoka odvďačí nezabudnuteľnými a krásnymi spomienkami.