Vietor sa znovu oprel do vysokých borovíc. Tentokrát však už o poznanie silnejšie. Zatiaľ čo sa vzduchom šírila vôňa opadaných listov, vietor znovu zoslabol, až ustal do stratenia. V prítmí mu to celé prišlo zvláštne. Čas krásne plynie…pomyslel si….
Z tmavej cesty sa zrazu ozval zvuk. Veľká biela mačka s čiernou škvrnou na pravej zadnej nohe napriek tomu že krívala, kráčala nezvyčajne hrdo. Biele mačky zvyčajne takto nechodia…uvažoval. V tme však zbadal, ako sa mačka na neho díva, nespúštajúc z neho oči, zreteľne ho pozorovala! Jej pohľad bol čistý. Ako voda.
…Až pokiaľ znovu nezažalo svetlo. Zbadal, …že sa na neho vôbec nedíva…..