O Štuke

Pri pretekaní rieky Žitavy cez mesto Zlaté Moravce sa výrazne mení jej charakter. Krajina prestáva byť hornatou a rieka si pomaly razí cestu do Podunajskej pahorkatiny. Jej tok sa ukľudňuje, prehlbuje svoje koryto a vytvára nové ekosystémy, ktoré sa vo veľkej miere odlišujú od jej horného toku. Voda v nej tečie pomalým prúdom, bohato meandruje a jej hĺbka často presahuje viac ako dva metre.

V týchto temných hlbinách toku Žitavy však platia kruté pravidlá. Aj keď rieka z ľudskej perspektívy vyznieva oveľa pokojnejšie a mierumilovnejšie ako jej rozbesnený horný tok, opak býva pravdou. Pod pokojnou hladinou, v spleti popadaných konárov stromov nehybne striehne a čaká na korisť jeden z najobávanejších predátorov sladkovodného sveta – šťuka obyčajná /Esox lucius/.

Jej dokonalé sfarbenie, ktoré je podmienené stanovišťom, ktoré obýva, v kombinácii s jej vynikajúcim zrakom a ozubenou tlamou nenecháva v kľude žiadne živočíchy zdieľajúce životný priestor spolu s ňou. Jej veľké oči detailne sledujú situáciu v jej bezprostrednom okolí a neunikne im ani najmenší náznak nebezpečenstva, či prichádzajúca korisť. Jej ústa sú vyzbrojené sériou ostrých zubov, ktoré na jej hornej strane tlamy dopĺňa dvojrad drobných, dozadu zahnutých zubov vo veľkom počte. Ak šťuka zaútočí na korisť, tak z jej tlamy už niet úniku. Je pre ňu typické útočenie z úkrytu, v ktorom vyčkáva na okolo plávajúce ryby. Pri spozorovaní vhodnej koristi trpezlivo počká, pokiaľ sa korisť dostane do vhodnej blízkosti a vtedy nastáva prudký útok. Tento útok je tak rýchly, že korisť nemá najmenšiu šancu na reakciu a zväčša pochopí o čo ide, až keď ju pevne zvierajú ostré čeľuste šťuky.

Nakoľko štuka dorastá do skutočne veľkých rozmerov, je v toku plne rešpektovaná. Jedince nad jeden meter sú schopné útočiť aj na pomerne veľké ryby dosahujúce až 30 % dĺžky šťuky. Tieto dravce nemigrujú a často obývajú jedno stanovište počas celého svojho života a preto svoje životné prostredie poznajú do najmenších detailov. Rozmnožuje sa skoro na jar. Šťuka vtedy s obľubou vyhľadáva zatopené lúčne okraje brehov, ktoré obmýva zvýšená hladina riek po topení snehu. V prípade nevhodnosti prostredia výnimočne pláva hore prúdom až do pstruhového úseku toku.

Tieto nekompromisné dravce sa dožívajú stredného veku. Bežný vek týchto rýb je 3 až 5 rokov a vo vhodných podmienkach až 10 rokov. Sú však známe aj prípady, keď šťuka dosiahla vek až 25 rokov!!! V historických záznamoch úlovkov šťuky sa uvádza aj jedinec dosahujúci dĺžku tela cez 4 metre o váhe 250 kg, ktorý bol ulovený v roku 1230.

Prirodzený výskyt štuky v našich riekach je v pomerne veľkom ohrození a to aj napriek tomu, že sa nachádza na vrchole potravinovej pyramídy. Regulácie a znečistenie tokov, ako aj jej nadmerný a neuvážený lov z nej robí ohrozeného obyvateľa našich riek. Zohráva však významnú úlohu v regulácii iných „škodných“ či slabých jedincov ichtyofauny, a preto oslabenie jej populácie sa s najväčšou pravdepodobnosťou odrazí na ekosystémových podmienkach daného toku.