V tajomných hlbinách a zákutiach našej takmer stokilometrovej rieky nachádzajú domov rôzni obyvatelia. Bohatá fauna v jej okolí vytvára navzájom úzko prepojené spoločenstvá rôznych živočíchov, naviazaných na tok tejto rieky. Vtáky, obojživelníky, plazy a široké spektrum rýb tvoria spolu s flórou špecifický ekosystém, charakteristický práve pre tak jedinečnú a rozmanitú riečku Žitavu. Tak, ako vo všetkých systémoch, aj pre ekosystém Žitavy platí základné pravidlo dôležitosti a nenahraditeľnosti jeho jednotlivých častí. Sú to práve hlboké väzby medzi jednotlivými prvkami (eko)systému, ktoré udržujú jeho chod vo vyváženom stave. Nedostatočná ľudská úcta ku každému druhu, neodborné a unáhlené regulácie populácií, vedú často k narušeniu stability a kolapsu celého systému. Obzvlášť citlivú skupinu tvorí najmä ichtyofauna našej rieky.
V rybárskom slovníku sa často používa výraz „plevel“, ktorým sa označuje tzv. skupina bielych rýb. Už len zo samotného výrazu cítiť určitú podradenosť tejto pomerne širokej skupiny rýb, čo však často býva podložené na nelogických úsudkoch. Veď mnohokrát je to práve spomínaný „plevel“, ktorý po otravách riek a potokov vracia týmto vodám život. Preto si myslím, že aj táto pomerne široká skupina druhov rýb si zaslúži našu úctu a pozornosť.
Medzi najznámejšiu, najrozšírenejšiu a asi aj najviac podceňovanú rybu z tejto skupiny patrí jalec. Jalce sa u nás vyskytujú v troch druhoch. Najrozšírenejší je jalec hlavatý, kým jalec maloústy (obyčajný) a jalec tmavý sú pomerne vzácne druhy nielen na Žitave. Základným rozlišovacím znakom týchto druhov býva tvar análnej plutvy. Kým tvar tejto plutvy je u jalca hlavatého vypuklého tvaru, u ostatných dvoch druhov je táto plutva vykrojená, až rovná. Tento rozlišovací znak však často býva problematickým pri taxonomickom zaradení mladých jalcov (1-2 roky). Avšak s týmito, dnes už pomerne vzácnymi druhmi, sa na rieke Žitave stretneme už len ojedinele (v jej hornom toku takmer vôbec).
Zatiaľ, čo jalec maloústy a tmavý sa v rieke vyskytujú zriedkavo, o ich príbuznom jalcovi hlavatom sa to povedať nedá. Táto ryba, dorastajúca do pomerne veľkých rozmerov (pri vhodných podmienkach cez 60 cm), a dosahujúca úctyhodný vek (15 a viac rokov), patrí medzi najrozšírenejší druh ryby v rieke Žitave. Čo sa týka jeho všeobecného výskytu, môžeme ho nájsť takmer v každom type vody (od pstruhových bystrín až po stojaté a znečistené vody). Je to práve jeho obdivuhodná prispôsobivosť, ktorá z neho robí mimoriadne úspešný živočíšny druh. Jeho telo je silné a masívne. Je pokryté šupinami s čiernymi okrajmi, ktoré u toho jalca vytvárajú špecifickú kresbu – tzv. siete. Jeho hlava je robustná, a to najmä u starších jedincov. Chrbát jalca býva tmavý až hnedočierny, zatiaľ čo jeho boky majú zlatistý nádych, končiaci svetlo-sfarbeným bruchom. Chvostová plutva býva silne vyvinutá a je tmavej až čiernej farby, podobne ako aj jeho chrbtová plutva. Análna plutva a dva páry brušných a prsných plutiev bývajú sfarbené do krvavo-červena. V čase rozmnožovania sa samcom na okrajoch plutiev a na hlave vytvára trecia vyrážka. Jalce sa zvyknú krížiť aj s inými kaprovitými druhmi. Ich potomstvo však býva neplodné.
Ako bolo spomenuté, jalec hlavatý sa ľahko prispôsobuje okolitému prostrediu. S obľubou však vyhľadáva tečúce úseky riek s členitým dnom a s množstvom prirodzeného úkrytu. Často vystupuje až do pstruhového pásma, kde však nebýva vítaným hosťom pre jeho veľkú chuť do jedla. Staršie jedince s obľubou požierajú menšie druhy rýb a preto v pstruhovom pásme môžu výraznejšie narušiť populácie pstruhov. Ale studenú horskú vodu nemajú až tak v obľube, preto je tento problém viac zveličovaný ako reálny, nakoľko populácie pstruha oveľa výraznejšie ovplyvňujú úplne iné faktory.
Aj napriek vysokému apetítu jalca rastie tento druh výrazne pomaly. V prvom roku života dosahuje len 5-6 cm. Ďalšie tri roky jeho života majú na jeho dĺžku takmer nevýrazný vplyv a jalec často nepresahuje 15-20 cm. Veľkosť tela o dĺžke 30 cm dosahuje okolo deviateho roku svojho života pri dostatku potravy.
Jalec hlavatý pohlavne dospieva už v druhom roku života. Vytiera sa v skupinách v mesiacoch máj až jún, keď teplota vody dosiahne približne 15 °C (+/- 2 stupne). Pri trení vyhľadáva prudšie tečúce úseky toku, zabezpečujúce dostatočné okysličenie so štrkovým dnom. Ikry sú oranžovej farby, vo vysokom počte (80 až 110 tisíc ikier/1kg váhy ryby). Vývoj oplodnených ikier trvá pomerne krátku dobu (4-5 dní pri optimálnej teplote vody).
Jalec hlavatý nebýva príliš obľúbenou rybou v športovom rybárstve, a to aj napriek jeho vysokej plachosti a bojovnosti. Lov starších jedincov vyžaduje dokonalé znalosti revíru a vysokú opatrnosť, najmä pri love na malých riekach či potokoch. Loví sa na mušku, prívlač a rôzne nástrahy živočíšneho či rastlinného pôvodu. Aj napriek jeho hojnému rozšíreniu a menej hodnotnému mäsu si zaslúži našu pozornosť a starostlivosť.