Zimný Slnovrat

28 decembra, 2009 0 Od Matej Petruf

Príroda spolu s nekonečným a tajuplným vesmírom vôkol nás často predvádza rôzne čarovné a obdivuhodné divadlá. Záleží len na každom z nás, či sa dokážeme na chvíľku zastaviť a vnímať tieto jednoduché, ale pritom tak úžasné, predstavenia. V súčasnosti, keď sa človek čoraz viac odkláňa od prírody, často prehliada práve tie najzaujímavejšie prírodné úkazy. Medzi ne patrí aj kedysi významný a našimi predkami uctievaný sviatok zimného slnovratu.

Zimný slnovrat nastáva v momente, keď je slnko v zenite nad obratníkom kozorožca. Jeho zdanlivá dráha pozorovaná zo zemského povrchu opíše najjužnejší oblúk. Na severnej pologuli nastáva najkratší deň a najdlhšia noc v roku. Dĺžka slnečného svitu sa úmerne skracuje so severnejšou lokalizáciou pozorovateľa. Čím severnejšie, tým kratší deň. Nemenej zaujímavým úkazom je polárna noc a polárny deň v úzkom súvise zo zimným slnovratom, ktorý v tento rok nastal 21. decembra o 13:03:45 hod. Úžasná presnosť a súhra nebeských telies už od nepamäti fascinovala našich predkov. Zimný slnovrat bol opradený rôznymi poverami či povesťami.

Asi najviac sa zimný slnovrat spája so slovanskými pohanskými zvykmi a tradíciami uctievania slnka a jeho znovuzrodenia. Pomerne známe sú starorímske slávnosti Saturnálie, či oficiálny rímsky sviatok zrodenia slnka, pripadajúci na 25. december. Z týchto zvykov je krásne cítiť prepojenosť človeka s prírodou, vzdanie pokory pred jej dokonalosťou.
Zaujímavou úvahou je aj predpokladaná súvislosť medzi pohanskými zvykmi znovuzrodenia slnka a kresťanským sviatkom narodenia Ježiša Krista.

Mňa zimný slnovrat vždy fascinoval svojou zvláštnou a ťažko opísateľnou mystikou. Táto mystika pravdepodobne úzko súvisí z určitým koncom niečoho a nadchádzajúcim začiatkom niečoho nového, a v neposlednom rade aj fascinujúcim kolobehom opakovania, siahajúceho až do počiatku vekov.

Už niekoľko rokov po sebe chodím pravideľne a potichu osláviť zimný slnovrat. V jednoduchosťi vzdať úctu a skloniť sa pred dokonalosťou nekonečného vesmíru. Ideálnym miestom je vrchol bývaleho kameňolomu Čertov vrch. Z jeho najvyššieho „poschodia“ sa odkrýva nádherný výhľad na celé južné Požitavie a dá sa z neho krásne pozorovať zapadajúce slnko.

Týmito fotografiami by som aj vám chcel priblížiť mágiu zimného slnovratu. Pôvodne som mal v pláne nafotiť celý oblúk, ktorý slnko v tento deň opíše po južnom horizonte, ale zamračená obloha mi tento zámer prekazila. Našťastie sa tesne pred večerom roztrhla a ukázala aspoň sčasti toto krásne divadlo. Silný mráz a zasnežená krajina len umocňovala túto náladu, až kým slnko nezmizlo v ľadovom horizonte ďalekého juhu.