O zrelých čerešniach a starých jalcoch v potokoch

19 júna, 2009 0 Od Matej Petruf

Nad horným Požitavím sa prelína jar s letom. Ovos pomaly dozrieva, krajinu zaplavuje pestrá paleta farieb, taká, akú nevidieť v žiadnom inom ročnom období. Nad potokmi, ktoré tečú týmto krajom, práve dozrievajú čerešne. Tie, čo už stihli dozrieť, padajú z konárov do vody. Z rozprávania starých ľudí si pamätám, že v časoch, keď ešte neboli potoky znečistené, bolo v nich množstvo rôznych druhov rýb. Začínalo sa obdobie, v ktorom sa z temných hlbín potokov dali prekabátiť aj tie najstaršie a najprefíkanejšie jalce. A nie je to až tak dávno, pretože si tie časy pamätám ešte aj ja…

Keď som si na konároch starých čerešní všimol ich dozrievajúce plody, ihneď som si na to spomenul. Bolo to na Hostianskom potoku, mal som asi 7 rokov, namiesto udice som držal rovný konár z liesky, hrubý silón a veľký háčik. A ulovené ryby bývali často obrovské. Bolo ich veľa, lebo potok bol čistý a dokázal uživiť nielen veľa veľkých rýb. Jalce čerešne zbožnovali a vrhali sa po nich ako keby nejedli celý mesiac. Ale netrvalo to dlho. Po dozretí na ne prestali úplne reagovať. Keď som si na to spomenul, rozhodol som sa, že navštívim jeden potok, ktorý neobmýva žiadnu dedinu na Požitaví, a preto je ešte aj v dnešnej dobe celkom čistý. Jeho názov si nechám len pre seba. Z toho dôvodu, že nie je vôbec navštevovaný rybármi a je takmer „nedotknutý“.

Aby to bolo autentické, lovil som z brehu a nie priamo z vody. Lov na malom potoku má svoje neopakovateľné čaro. Aj keď ryby v ňom nie sú až také veľké, vždy sa k tejto technike rád vraciam. Ale potok musí byť čistý! (Keď vám pri predieraní sa húštinou praskajú PET flaše pod nohami, estetický zážitok z toho zaručene mať nebudete.) Na tomto potoku som lovil prvý krát. Prekvapil ma svojou čistotou a bohatstvom. Objavil som krásne hlboké jamy a v nich veľké a bojovné jalce. Tak ako kedysi…

Jalce boli pred výterom a na hlavách mali špecifické kresby a vyrážky. Preto bolo nevyhnutné tieto ryby púšťať do vody čo najopatrnejšie. Háky s protihrotmi by sme mali vynechať a rybu nevyťahovať suchou rokou von z vody.

Ani som sa nenazdal a slnko pomaly zachádzalo pod Tribeč. Bol čas vrátiť sa domov. Síce dopŕhlený od žihľavy, ale nadmieru spokojný, že ešte aj dnes sa dá zažiť podobný zážitok.