Sivé oči

Zjavili sa tam úplne nečakane, keď spoza korún nočných stromov vychádzal mesiac. Neponáhľal sa. Mal na to celú noc. Muž, ktorý sedel pod starou jelšou, v doprovode hluku z horskej bystriny nachviľu splynul s lesom. Asi preto ho nezbadali. V túto júlovú noc vychádzajúci mesiac vykresloval atmosféru lesa svojským spôsobom. Strieborné svetlo sa rozlievalo údolím a nad potokom bol príjemný chlad. Sprvu o nich vôbec nevedel. Až keď prišli príliš blízko, čas sa zastavil a zvuk bystriny sa stratil v pozadí. Dostal šancu sa im pozrieť do očí. Bolo zvláštne, že aj napriek tomu že sa dívali priamo na neho ho nevideli. Mali síce studený pohľad ale bolo zrejmé že ho cítia. On však neprišiel so zlým úmyslom. Nemali to však odkiaľ vedieť. Ihneď ako ho zacítili sa preto dali na útek. Muž sa preto pomali zodvihol a s pocitom hanby sa stratil v nočnom lese…